DmiKedysi na Zemi Cčlovek si AmišťastCne Dmižil
Flásky ,dobra,rozkoGše si kažEdý uAmižil
Fkaždý mal všetko, poGkiaľ Boha Amisi váCžil
Dmičlovek bol pokorný, v CnevedoAmimosCti Dmižil
Fkaždý mal všetko, poGkiaľ Boha Amisi váCžil
Dmičlovek bol pokorný, v CnevedoAmimosCti Dmižil
Neskôr sa začal učiť a poznávať svet
zanevrel na Boha,nechcel o ňom vedieť
urazený Boh zoslal draka na ľudí
draka ,čo šesť hláv má, čo ľudí zahubí
Prvou hlavou draka NENÁVISŤ mala byť
medzi ľudí prudký jed mala vypustiť,
aby jeden človek druhého nenávidel
takýto chystala hlava ľudstvu údel
BOLESŤ ľudská bola draka hlavou druhou
cerila papuľu plnú ostrých zubov
do tela človeka divoko vhrýzla sa
trpeli národy, ľudí veľká masa
PODLOSŤ bola už tretia v poradí hlava
z čestných ľudí zákerných urobiť mala
zahniezdila sa hlboko v srdci ľudskom
zapustila koreň ako do zeme strom
Na štvrtom krku sa ZBABELOSŤ hojdala
tá hlava človeku do daru strach dala
odvážny sa rýchlo strachu naučili
z udatných sa stali zbabelci vzmužilí
Predposlednou hlavou draka bola ZÁVISŤ
tam, kde láska vládla,zlo teraz malo prísť
závidel človek a závidel bratovi brat
každý kde nesial i tam sa naučil žať
ZÚFALSTVO samou poslednou hlavou bolo
svojim plameňom ľuďom nádej spálilo
s poslednou nádejou ľudstvo k Bohu vzhliadlo
neskoro bolo,rozhodnutie už padlo
Boh sa však zľutoval nad osudom ľudí
riekol im: draka človek vtedy zahubí
ak pevnou rukou meč lásky držať bude
a ten meč vrazí drakovi do hrude.
Tak Boh ľuďom stratenú nádej zase dal
a o ich osudy sa viacej nestaral
ľudstvo pred záhubou nádej zachránila
tá mu síl dodávala,tá ho živila
Meč lásky dosiaľ však nik v ruke nedrží
z očí ľudí nenávisť a podlosť srší
bolesť a zúfalstvo nie je treba hľadať
tak teda do kedy má ľudstvo čakať!!
|
