Už to každý, každý chodník vie,
tiež tušíš, už to vieš,
čas nám dáva krásne znamenie,
tak, čo mu odpovieš?
Slnko detstva kam si zmizlo. Kam?
Tak sa vzdiaľ, tak sa vzdiaľ slnkám.
A priveď zástup striech
v tých krásnych dávnych hrách,
tam, kde nie je prach, v dávnych hrách.
V hrách, v tých krásnych dávnych hrách,
v tom bratstve detských rúk,
v tých krásnych hrách, v dávnych hrách.
Kľúče píšu dávno stratené,
dážď, ktorý šiel saltom preč,
vtáčie pierko vetrom obrátené,
kam letí, sa nedozvieš.
Neviem kam ťa vyzve, neviem,
kam letí, kam letí, sa nedozviem.
Všetko nájdeš v hrách,
v tých príliš krásnych hrách,
kde nie je prach, kde málo stačí.
V hrách, v tých krásnych dávnych hrách,
v tom bratstve detských rúk,
v tých krásnych hrách, v dávnych hrách.
V dávnych hrááách, v dávnych hrááách.
V hrááááááááááááááááách. |
Iveta Bartošová:
[12.jpg)
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
