Prúd všedných dní
odvial preč slová lásky
a tak mám večer zlý,
chvíľu sĺz pre otázky.
Pár nežných slov,
dotyk úst,
ktoré pália.
Kde, kde sú z ich nádejou?
Zdá sa mi, zdá,
že ma nik nechce ľúbiť,
áno zdá sa mi, zdá,
niekto dal, niekto vzal, to čo sľúbil.
Ja závidím tým,
ktorý sú spolu šťastný,
ja skrývam plač
a závidím.
Tmou ku mne vchádzaš, mama,
vnášaš svetlá rán,
nie, nie som predsa sama,
kým tvoj úsmev mám.
V záplave dní
dobrých aj zlých.
Vieš, čokoľvek sa dáva,
keď je človek sám,
sám, to sa predsa stáva,
však tvoj úsmev mám.
V záplave dní
dobrých aj zlých.
Zdá sa mi, zdá,
že ma nik nechce ľúbiť,
áno zdá sa mi, zdá,
niekto dal, niekto vzal, to čo sľúbil.
Ja závidím tým,
ktorý sú spolu šťastný,
ja skrývam plač
a závidím.
Tmou ku mne vchádzaš, mama,
vnášaš svetlá rán,
nie, nie som predsa sama,
kým tvoj úsmev mám.
V záplave dní
dobrých aj zlých.
Vieš, čokoľvek sa dáva,
keď je človek sám,
sám, to sa predsa stáva,
však tvoj úsmev mám.
V záplave dní
dobrých aj zlých. |
Iveta Bartošová:
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
