Tieň v pohľade,
tvoj úsmev je namaľovaný,
tvoje myšlienky už nie sú pri mne,
hladíš ma mechanicky,
úplne sterilne,
ľadové ruky, je mi z teba zle...
Cítim sa prázdny a využitý,
všetko bolí...
Lietadlá v mojom bruchu...
Nemôžem nič viac jesť,
nemôžem na teba zabudnúť,
ale aj to sa mi podarí.
Vráť mi moje srdce,
nepotrebuješ moju lásku,
ešte predtým ako sa rozláme.
Čím skôr, čím skôr pôjdeš,
o to ľahšie, o to ľahšie to bude pre mňa.
Nepotrebujem nikoho, kto má mučí,
nikoho, kto ma drtí,
nikoho, kto ma použije, kedy chce,
nikoho, kto so mnou hovorí, len z pocitu povinnosti.
Kto si na mne iba ukája len svoju márnivosť.
Nikoho, kto tu stále nie je,
keď ho človek najviac potrebuje.
Keď lape po vzduchu, pláva na suchu,
pusti ma, nechaj ma na pokoji,
nech to už skončí.
Vráť mi moje srdce,
nepotrebuješ moju lásku,
ešte predtým ako sa rozláme.
Čím skôr, čím skôr pôjdeš,
o to ľahšie, o to ľahšie to bude pre mňa.
Cítim sa prázdny a využitý,
všetko bolí...
Lietadlá v mojom bruchu...
Nemôžem nič viac jesť,
nemôžem na teba zabudnúť,
ale aj to sa mi podarí.
Vráť mi moje srdce,
nepotrebuješ moju lásku,
ešte predtým ako sa rozláme.
Čím skôr, čím skôr pôjdeš,
o to ľahšie, o to ľahšie to bude pre mňa.
|
Adriena Bartošová:
