Umieram túžbou prosiť ťa,
aby si neodchádzala, láska moja
Umieram túžbou počuť ťa,
vravieť veci, čo nikdy nepovieš
No ja mlčím, a ty odchádzaš
Stále mám nádej, že jedného dňa budem schopný
prestať skrývať tie rany, čo ma bolia,
keď myslím na to,
že ťa ľúbim každý deň trochu viac
Ako dlho budeme čakať?
Umieram túžbou objať ťa
a aby si ma tiež silno objala
Umieram túžbou zabaviť ťa
a aby si ma pobozkala, keď sa zobudím
uvelebený na tvojej hrudi,
až kým nevyjde slnko
Strácam sa v tvojej vôni,
strácam sa v tvojich perách,
ktoré sa približujú a šepkajú slová,
ktoré prichádzajú až k môjmu úbohému srdcu
A vnútri vo mne cítim oheň
Umieram túžbou spoznať ťa,
vedieť, na čo myslíš,
otvoriť všetky tvoje dvere
a poraziť tie búrky,
čo nás chcú zničiť,
zahľadieť sa ti do očí
a spievať s tebou až do svitania,
bozkávať sa s tebou,
až kým sa nám neošúchajú pery,
a vidieť v tvojej tvári každý deň
rásť to semienko,
tvoriť, snívať, nechať všetko vzniknúť,
a potlačiť strach z utrpenia
Umieram túžbou vysvetliť ti,
čo sa mi preháňa mysľou
Umieram túžbou vyvolať v tebe záujem
a byť stále schopným prekvapovať ťa,
každý deň cítiť to bodnutie šípom,
keď ťa zbadám
Čo na tom, čo vravia druhí,
čo na tom, čo si myslia?
Ak som blázon, je to moja vec
Teraz sa na svet opäť pozerám s úsmevom,
opäť vidím žiariť slnko
|
