Nemala ani 15 keď jej umreli rodičia,
štýl s fetom, do žíl, sa vžil, sa všil do koži keď sa rozišla,
s rozumom,
nemohla zvládnuť nátlaky citových monzúnov,
nemala ani 18 za sebou stovky zhriešení a niekoľko liečení,
systemom odsúdená v neuspech, nechcená,
železná dáma na daždí jej noc bezsenna,
ona neverila v zázraky,
tie prichadzali len keď dávala toulen na handry,
porcelánová tvár, sex za dávky,
sedán, kombí, Latex, bomby,
zadok, prsia, nie výstrednosť blondín,
s dávkou..ohh...bez dávky večný zoombie,
celé dni vonku bez rodiny sama,
aby prežila musela začať samu seba klamať,
že, ju tam vonku musí niekde - niketo čakať,
ako vždy, čakali ju len problémi,
každé ráno sa ťažko zdvíha od zemi,
večere prekráčané tmou po ceste za obcou,
nekračala nikdy sama, bolo ich mnoho, dievčat bez otcou,
vždy bolo najkrajšia tak kradla kšefty iným,
piatky nevyplácala, preto ju zmlatili vždy tí, čo sa cítili silný,
každý večer za 20 Sogar do žíl a kroky do tmy,
každý večer zmlátená uchylakmi, všetky tie rany rokmi,
ona si to nevybrala, osud jej to venoval,
nechcel s ňou nik-nič mať,
iba ten čo s ňou po nociach začal crackovať,
keď nemala ona - on mal,
keď nemal on - ona mala to čo on tak miloval,
preflakané zdravie v pivniciach,
vzťah plný bolesti, ktorý od začiatku sám ničí sa,
vždy keď spili sa tak bili sa,
zbitá v šere odchádzala makať cash na nový deň,
on zatiaľ varil crack, aby deťom zničil sen,
jedného dňa sa vrátila späť,
on vysel v pivnici na šnúre a v rukách zvieral crack,
ona si ho vzala, dala, si smrteľnú dávku a v tichu pri ňom odchádzala preč,
v osudovej hre... |
