Karel Plíhal sa narodil 23. augusta 1958 v Přerove.[wiki] Vyštudoval Strednú priemyselnú školu strojnícku v Olomouci a po škole pracoval ako konštruktér a kurič v olomouckom divadle.[sk-wiki] Na gitaru hrá od pätnástich rokov, hudobné vzdelanie nemá. V olomouckej undergroundovej scéne 70. a začiatkom 80. rokov hral v country-swingových kapelách Hučka, Falešní hráči a Plíharmonyje, ktorých názov sa neskôr stal aj titulom jeho koncertného bootlegu.[wiki]
Prvé sólové vystúpenie absolvoval v roku 1983,[wiki] debutový rovnomenný album Karel Plíhal vyšiel v roku 1985. Medzi rokmi 1985 a 1993 ho na koncertoch a v štúdiu sprevádzal multiinštrumentalista Emil Pospíšil, ich spoločná tvorba je zachytená na albume Karel Plíhal…Emil Pospíšil… (1989).[wiki] EP Imaginární hospoda (1986) nahral spolu so Slávkom Janouškom a kapelou Nerez.[en-wiki] V tomto období získal hneď viacero cien festivalu Porta — celkovo si ich z folkovej súťaže odniesol 4×.[wiki]
Druhá polovica 90. rokov priniesla najdôležitejšie štúdiové albumy Plíhalovej kariéry: Takhle nějak to bylo… (1992), Králíci, ptáci a hvězdy (1996) a Kluziště (2000), z ktorého pochádza titulná pieseň Kluziště a populárne Pohádka, Námořnická aj Ráda se miluje.[wiki] V rokoch 1995–1999 ho sprevádzal Petr Freund.[wiki] Paralelne sa Plíhal etabloval ako hudobný režisér — produkoval albumy Jarka Nohavicu, Petra Fialu, bratov Ebenov aj kapely Bokomara.[en-wiki] Pre Moravské divadlo Olomouc zložil hudbu k inscenáciám Zlatovláska, Sluha dvou pánů, Manon Lescaut, Cyrano de Bergerac aj Zimní pohádka. V roku 2002 si zahral sám seba v mockumentárnom filme Petra Zelenku Rok ďábla, ku ktorému zložil aj soundtrack.[wiki] V roku 2004 vydal album Nebe počká s textami básnika Josefa Kainara, na ktorom spolupracoval aj so Zuzanou Navarovou.[en-wiki]
V roku 2006 vydal Plíhal výber svojich básní Jako cool v plotě s ilustráciami karikaturistu Miroslava Bartáka.[wiki] O šesť rokov neskôr, po dlhšej štúdiovej pauze, vyšlo jeho zatiaľ posledné regulárne album Vzduchoprázdniny (2012), za ktoré získal Cenu Anděl v kategórii Folk & Country.[sk-wiki] Cenu mesta Olomouce v oblasti hudby získal už v roku 1998.[wiki] V roku 2015 vyšiel kompilačný výber Skříň s beduíny z rokov 1990–2005.
Po niekoľkoročnej zdravotnej prestávke spôsobenej fokálnou dystóniou, ktorá mu znemožnila hru na gitaru, sa Plíhal v roku 2018 vrátil na pódium s novým nástrojom: namiesto gitary začal hrávať na mandolu a na koncertoch ho sprevádza gitarista Petr Fiala.[wiki] V tom istom roku vyšla aj kompletná reedícia jeho ranej tvorby Alba a bonusy 1984–1990. Plíhal je známy svojou plachosťou a špecifickým koncertným prejavom — reflektory si nastavuje proti svojim očiam, aby publikum nevidel zreteľne. Cena Anděl 2026 priniesla zmeny v česko-slovenských folkových kategóriách, kde sa Plíhalova generácia stále spomína ako referenčná.
