Marika Gombitová sa narodila 12. septembra 1956 v Turanoch nad Ondavou pri Stropkove.[sk-wiki] Vyrastala v muzikantskej rodine — otec hral na husliach a v kostole na organe. Študovala klavír v ľudovej škole umenia v Stropkove a ako trinásťročná začala spievať s bratmi v amatérskej skupine Matador.[sk-wiki] Počas štúdia na strednej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach spievala v skupine Profily (1972 – 1974) a v košických tanečných orchestroch.[sk-wiki]
V roku 1976 prijala ponuku Jána Lehotského a stala sa členkou skupiny Modus — najprv hrala na conga a spievala v zboroch, čoskoro sa však vypracovala na hlavnú speváčku.[sk-wiki] Spolu s Lehotským a Mirom Žbirkom vytvorili silné spevácke trio, ktoré sa presadilo s výhradne pôvodným repertoárom.[sk-wiki] V roku 1977 získal Modus zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev, o rok neskôr vyhrala Gombitová ako sólistka domácu aj medzinárodnú súťaž s piesňou Študentská láska (text Kamil Peteraj, hudba Pavol Hammel) a v roku 1979 získala striebro za baladu Vyznanie.[sk-wiki]
Vrcholom tohto obdobia bolo víťazstvo na medzinárodnom festivale Intervízie v poľskom Sopote v roku 1980, kde zaujala piesňami Vyznanie a Chcem sa s tebou deliť.[sk-wiki][en-wiki] Debutový album Dievča do dažďa jej vyšiel v roku 1979 vo vydavateľstve OPUS.[sk-wiki] V roku 1980 stvárnila hlavnú postavu Katku v televíznom muzikáli Neberte nám princeznú (premiéra 1981), z ktorého pochádzajú piesne Tri slová a Šaty.[sk-wiki]
Dňa 30. novembra 1980 utrpela pri návrate z koncertu v Brne dopravnú nehodu, po ktorej ostala ochrnutá od siedmeho hrudného stavca nadol.[sk-wiki][wiki] Napriek tomu už v nasledujúcom roku vystúpila na Bratislavskej lýre a v lete 1981 nahrala album Slnečný kalendár (1982).[sk-wiki] Dvojalbum Mince na dne fontán (1983), na ktorom je autorkou polovice skladieb, získal Zlatý erb vydavateľstva OPUS za najlepšiu nahrávku roka.[sk-wiki] Na albume No. 5 (1984) je už autorkou hudby všetkých piesní.[sk-wiki]
S koncertnými programami Mince na dne fontán a Adresa ja, adresa ty odohrala počas piatich sezón vyše 150 koncertov a štyrikrát vypredala pražskú Lucernu.[sk-wiki] Po albume Voľné miesto v srdci (1986) nasledoval Ateliér duše (1987), nahraný s Vašom Patejdlom, s duetom Neznámy pár s Karlom Gottom — pod rovnakým názvom vyšla aj prvá hudobná videokazeta na slovenskom trhu.[sk-wiki] Počas Nežnej revolúcie nahrávala s Andrejom Šebanom rockovejší album Kam idú ľudia? (1990).[sk-wiki]
Deviaty štúdiový album Zostaň (1994), na ktorom spolupracovala s Vašom Patejdlom a Gabom Dušíkom, je dodnes jej posledným radovým albumom.[sk-wiki][en-wiki] V roku 1996 získala od Zväzu autorov a interpretov cenu Grand Prix za celoživotný prínos populárnej hudbe.[sk-wiki] Po roku 2000 nahrala duetá s Mirom Žbirkom — Nespáľme to krásne v nás (2001) a Tajnosľubná (2005).[sk-wiki] Podľa Wikipédie si na pozvanie Stevieho Wondera s ním dvakrát zaspievala počas jeho návštevy Bratislavy.[sk-wiki]
V roku 2016 vyšla jej autobiografia Úlomky spomienok a v Bratislave sa konal narodeninový koncert Marika Gombitová & priatelia.[sk-wiki] V roku 2022 vypredala predvianočný koncert Vyznanie v bratislavskom NTC a v januári 2024 dvakrát po sebe vypredala pražskú O2 arénu, kde predstavila autorské novinky Fantóm srdca a Stúpanie.[sk-wiki]
Podľa Wikipédie naspievala vyše 230 piesní, pri 66 z nich je podpísaná ako autorka hudby, a podľa odhadov sa predalo viac než milión jej nosičov.[sk-wiki] V ankete Hit storočia zvíťazilo jej Vyznanie a v roku 2000 získala titul Speváčka storočia.[sk-wiki][en-wiki] V roku 2018 jej prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy a ako prvá žena získala Veľkú cenu SOZA za celoživotné dielo; v roku 2024 sa stala laureátkou Krištáľového krídla.[sk-wiki]
