Vlastným menom Lauro De Marinis sa narodil 11. júla 1990 vo Verone a vyrastal v Ríme.[en-wiki][it-wiki] Jeho otec Nicola De Marinis je univerzitný profesor a sudca talianskeho Najvyššieho kasačného súdu.[en-wiki] Umelecké meno Achille Lauro si zvolil podľa rovnomennej výletnej lode — ľudia si jeho priezvisko Lauro s loďou spájali už v detstve.[en-wiki] Do sveta undergroundového rapu ho uviedol starší brat Federico, producent crew Quarto Blocco.[en-wiki][it-wiki]
Prvý mixtape Barabba vydal 14. apríla 2012 ako voľne stiahnuteľný materiál.[en-wiki] Po podpise so značkou Roccia Music rapera Marracasha vyšiel 27. februára 2014 jeho debutový album Achille Idol Immortale s hosťami ako Gemitaiz a Coez.[en-wiki]
Druhý album Dio c'è (25. mája 2015) sa dostal na 19. priečku talianskeho rebríčka.[en-wiki] V roku 2016 Lauro opustil Roccia Music a založil vlastný label No Face Agency, pod ktorým vydal Ragazzi madre (2016) a Pour l'amour (2018) — albumy s narastajúcou mierou experimentovania.[en-wiki][it-wiki] Oba získali zlatú platňu od federácie FIMI.[en-wiki] V roku 2017 podpísal zmluvu so Sony Music.[en-wiki]
Na festivale v Sanreme 2019 vystúpil s piesňou Rolls Royce a obsadil 9. miesto.[en-wiki] Nasledujúci album 1969 (12. apríla 2019) je jeho komerčne najúspešnejším — v roku 2021 získal dvojnásobnú platinovú platňu a dostal sa na 3. priečku rebríčka.[en-wiki] Po druhom účinkovaní v Sanreme 2020 so skladbou „Me ne frego" (8. miesto) sa stal kreatívnym riaditeľom značky Elektra Records / Warner Music Italy.[en-wiki]
Album 1990 (24. júla 2020) bol jeho prvým číslom jeden v talianskom rebríčku, koncom roka nasledoval 1920.[en-wiki] V roku 2021 vyšiel album Lauro, ktorý sa tiež dostal na vrchol rebríčka.[en-wiki] Spoločná pieseň „Mille" s Fedezom a Oriettou Bertiovou (jún 2021) sa v Taliansku držala päť týždňov na prvom mieste a získala šesťnásobnú platinu.[en-wiki]
Na Sanreme 2022 vystúpil so skladbou „Domenica" sprevádzaný zborom Harlem Gospel Choir a skončil na 14. mieste.[en-wiki] Krátko nato vyhral o jediný bod sanmarínsku súťaž Una voce per San Marino a so skladbou „Stripper" reprezentoval San Maríno na Eurovízii 2022 v Turíne, kde nepostúpil do finále.[en-wiki][it-wiki]
Na Sanreme 2025 obsadil so skladbou „Incoscienti giovani" 7. miesto.[en-wiki] Druhú noc festivalu Sanremo 2026 (25. februára 2026) spolumoderoval a vystúpil aj na záverečnom ceremoniáli Zimných olympijských hier 2026 vo Verone.[en-wiki] Medzi jeho najnovšie albumy patrí Comuni mortali (2025).[en-wiki]
Lauro sa zámerne vymyká stereotypu pouličného rapera — preslávil sa výstrednou vizuálnou estetikou a glam-rockovými kostýmami.[en-wiki] Za svoje vzory označuje Vasca Rossiho, Kurta Cobaina, Elvisa Presleyho a The Beatles, k rockovému obratu ho inšpirovali aj pesničkári Lucio Battisti a Rino Gaetano.[en-wiki] Jeho vystúpenia opakovane vyvolali polemiku: skladbu „Rolls Royce" v roku 2019 niektorí spájali s narážkami na drogy,[en-wiki] a počas „Domenica" v roku 2022 predviedol fingovaný krst, proti ktorému sa ohradil sanremský biskup — vatikánsky denník L'Osservatore Romano sa však výkonom pohoršený necítil.[en-wiki]