Hana Zagorová sa narodila 6. septembra 1946 v ostravskej časti Petřkovice.[wiki] Otec Josef Zagora bol stavebný inžinier, matka Edeltruda učiteľka; vyrastala spolu so staršou sestrou Evelyn.[wiki] Od šiestich rokov hrala na klavír a v jedenástich napísala vlastnú divadelnú hru. Maturovala v roku 1964 a v rokoch 1964–1968 študovala herectvo na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, ktorú absolvovala v roku 1969.[en-wiki]
Spevácky na seba prvý raz upozornila v roku 1963 v ostravskej súťaži Hledáme nové talenty, kde ju doprevádzal orchester Gustava Broma.[wiki] Do finále síce nepostúpila, no všimol si ju skladateľ František Trnka, s ktorým v roku 1964 nahrala svoju prvú rozhlasovú nahrávku Písničku v bílém. V roku 1968 vyšiel jej debutový singel Prý jsem zhýralá — coververzia francúzskej skladby Cet air-là od France Gall.[wiki]
V roku 1969 sa presťahovala do Prahy a začala spolupracovať s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu a s orchestrom Václava Zahradníka. Spolu s ním nahrala v roku 1971 svoj prvý dlhohrajúci album Bludička, ktorý obsahoval jej prvý veľký hit Bludička Júlie — pieseň ako singel vyšla už v roku 1969.[wiki] V rokoch 1972–1974 hosťovala v Divadle Semafor v Suchého parodickom predstavení Kytice voľne podľa Karla Jaromíra Erbena, kde stvárnila titulnú postavu Bludičky.[wiki]
V roku 1973 jej basgitarista Karel Vágner zostavil vlastnú sprievodnú kapelu, v ktorej najprv hosťoval Michal Prokop a od roku 1975 ho vystriedal Petr Rezek; ich speváckej spolupráce trvala šesť rokov a vznikli z nej populárne duety Asi, asi aj Duhová víla.[wiki] V tomto období vznikol aj evergreen Gvendolína s hudbou Karla Svobodu a textom Vladimíra Poštulku.[wiki]
V kategórii speváčok ankety Zlatý slavík získala v rokoch 1974 a 1975 bronz a v roku 1976 striebornú priečku.[sk-wiki]
Od roku 1977 získala v ankete Zlatý slavík v kategórii speváčok deväťkrát po sebe zlato — séria trvala až do roku 1985.[wiki][en-wiki] Začiatkom 80. rokov získavala v ankete viac hlasov ako všetky ostatné speváčky dohromady.[wiki] V roku 1977 podpísala Antichartu — vyhlásenie režimu proti Charte 77.[en-wiki]
V tomto období pravidelne nakrúcala svoju televíznu šou Dluhy Hany Zagorové a počas roka odohrala až 360 koncertov doma aj v zahraničí; obľubu mala najmä v Poľsku, Nemecku a v ZSSR.[wiki] V roku 1980 stvárnila jednu z hlavných úloh v muzikálovom filme Trhák režiséra Zdeňka Podskalského. V rokoch 1980–1986 vystupovala spolu s tanečno-speváckou dvojicou Petr Kotvald a Stanislav Hložek (s Hložkom až do roku 1989).
V júni 1989 podpísala petíciu Několik vět, ktorá za Chartu 77 žiadala prepustenie politických väzňov a slobodu slova. Režim jej za to zakázal verejne vystupovať a tlaku, aby svoj podpis odvolala, sa nepoddala — citovaná veta zostala: „Nebylo tam nic, s čím by slušný člověk nesouhlasil.“[wiki] Verejne znovu zaspievala v novembri 1989 spolu s Jaroslavom Hutkom — hymnu na Václavskom námestí v Prahe.[en-wiki]
V roku 1991 prešla z vydavateľstva Supraphon do Vágnerovho Multisonicu a vydala šansonový album Rozhovor v tichu.[wiki] Po prvom manželstve s tanečníkom a baletným majstrom Vlastimilom Harapesom (1986–1992) si 6. júna 1992 vzala slovenského operného tenora Štefana Margitu, s ktorým neskôr nahrala duetové albumy Ave (1994) a Ave 2 (1996).[wiki]
V rokoch 1993–1998 mala vlastnú televíznu reláciu Když nemůžu spát, pre ktorú písal nové duety Michal David. Od roku 1996 sa vrátila ku koncertovaniu so skupinou Miloša Nopa a v roku 1998 vydala novinkový album Já?, na ktorom debutoval jej dlhodobý spolupracovník — autor a textár Jiří Březík.[wiki]
V roku 2001 vyšiel album Hanka, za ktorý získala zlatú dosku, a v rovnakom roku sa s manželom Margitom presunula aj na televíznu obrazovku — relácia Hogo Fogo bežala na TV Nova v rokoch 2000–2004. V roku 2007 prvýkrát stvárnila postavu vo Vašo Patejdlovom muzikáli Jack Rozparovač v divadle Kalich, ktoré sa pre ňu stalo domovskou scénou.[wiki]
Pravidelne usporadúvala vianočné koncerty v pražskej Lucerne so špeciálnymi hosťami a v roku 2014 jej Supraphon udelil diamantovú dosku za viac než 10 miliónov predaných nosičov (zdroje uvádzajú 10,1–10,5 milióna) a v rovnakom roku bola uvedená do Siene slávy hudobných cien Anděl.[wiki]
K sedemdesiatym narodeninám v septembri 2016 vystúpila vo vypredanej Lucerne a pokrstila album O lásce, ktorý sa hneď v prvom týždni stal najpredávanejším titulom a získal zlatú dosku. Rovnakú métu dosiahli aj nasledujúce Já nemám strach (2018) a jej posledný radový album Konečně společně (2020) — duetová nahrávka so Štefanom Margitom.[wiki]
V roku 2020 prekonala ťažký priebeh covidu-19, ktorý postupne podlomil jej zdravie postcovidovým syndrómom. Zomrela 26. augusta 2022 v pražskom Ústave hematologie a krevní transfúze; rok po jej smrti bolo zverejnené, že príčinou bola cievna mozgová príhoda.[wiki]
Štefan Margita jej v roku 2025 venoval na albume Srdečně duety s pôvodným hlasom svojej manželky a v roku 2026 ohlásil koncert, na ktorom s ním vystúpi jej hologram — koncepciu prezentuje ako poctu, nie ako efekt.[čítať na SuperMusic] V tom istom roku má v divadle Kalich premiéru aj druhá časť muzikálu Biograf láska postaveného na piesňach Hany Zagorovej.[čítať na SuperMusic]
Patrila medzi najpredávanejšie české speváčky všetkých čias — nahrala vyše 900 piesní a počas takmer šesťdesiatročnej kariéry sa po celý čas držala v prvej desiatke ankety Zlatý/Český slavík.[wiki]
