Dýchať sa dá, stačí nám priestor
a my spravíme si miesto...
Dýchaním rozhýbu sa pľúca,
každá chvíľa, čo sa rúca...
Dýchaj tiež, aj kričať smieš,
že ťa pády nezlomia,
Sám som ten, čo stráží plač,
slzy oči neron-ia...
Ja ja... skúšam plávať, aj keď sa nedá (nedá)
My o-ba-ja sme tí, čo lietajú, nie je to žiadna veda
Kráčať sa dá, stačí nám priestor,
zavri oči dnes už smieš to...
Kráčaním strácajú sa roky,
keď sleduješ cudzie kroky...
Kráčaj tiež aj kričať smieš,
že ťa pády nezlomia...
Sám som ten, čo stúpa tam,
až do svojho svedom-ia...
Ja ja... skúšam plávať, aj keď sa nedá (nedá)
My o-ba-ja sme tí, čo lietajú, nie je to žiadna veda
Stačí len viera, tá čo ťa zbiera,
keď sa rútiš až na dno...
Na kúsok papiera napíšem:
„Mne je to jedno"
Lebo ja ja ja... skúšam plávať, aj keď sa nedá (nedá)
My o-ba-ja sme tí, čo lietajú, nie je to žiadna veda
Ja ja ja... skúšam plávať, aj keď sa nedá (nedá)
my o-ba-ja sme tí, čo lietajú |
