Myslím na to každý deň, na pleciach svoj kríž nesiem, kde je skrytá odpoveď, prečo si tak často kazím deň. Musíme sa všetci rozhodnúť, akým smerom pôjdeme ďalej. To, čo nevidíme, nebolí, plač a hlad pre milióny, niekde dlane od krvi, inde plesy, žúry, večierky, obrovskú priepasť si volíme pre našu spokojnosť a pohodlie. Nemôžme si už dovoliť blúzniť, nedávajme priestor fanatikom hlúpym, nemôžme sa len tak na to vy*ebať /vy*ebať/. Posuňme si latku hodnôt vyššie, nezazerať na druhého pyšne, skúsme sa pozrieť na seba, akí vlastne sme. To, čo vidím každý deň, neni dôvod na úsmev, máte len plnú hubu slov, samé ho*ná bez výsledkov, zabúdame na hodnotu života, závislí na trápnych veciach, ilúziách. Pýtam sa, čo budeme žrať, zásoby, že si neviem vybrať, napráskaní čumíme do bedne, ako hlad zabíja denne, obrovskú priepasť si volíme pre našu spokojnosť a pohodlie. Nemôžme si už dovoliť blúzniť, nedávajme priestor fanatikom hlúpym, nemôžme sa len tak na to vy*ebať /vy*ebať/. Posuňme si latku hodnôt vyššie, nezazerať na druhého pyšne, skúsme sa pozrieť na seba, akí vlastne sme. Nemôžme si už dovoliť blúzniť, nedávajme priestor fanatikom hlúpym, nemôžme sa len tak na to vy*ebať /vy*ebať/. Posuňme si latku hodnôt vyššie, nezazerať na druhého pyšne, skúsme sa pozrieť na seba, akí vlastne sme.