Tmavé konáre zo svojich tieňov
vytvárajú obraz
nemých tvárí s výrazom strateným
sa ponárajú na dno
Ona sedí na brehu
s tvárou naklonenou do zeme
čas pri nej preteká
medzi biele kamene
Zvedavé čajky
zo svojich výšok pozerajú na svet
unavený nekonečnou všednosťou
a v ňom si hľadajú miesto
On sedí na brehu
s tvárou naklonenou do zeme
čas pri ňom preteká
medzi biele kamene
Občas sa pozrú ponad plot
keď medzi nimi pláva
ďalšia loď
💬 Komentáre
Pridať komentár
http://www.musicscaper.slovakpub.sk/?clanok=855&PHPSESSID=3119bf1373475a98655318496ffea8f3
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵