Pamätám na jedno také miesto,
pamätám na jeden biely dom,
neviem, ale kade, ktorou cestou,
tam dá sa ísť, zabudol som.
Psíča čierne v záhrade tam skáče,
divý vinič visí z bielych stien,
dávajú si pestré kvetináče,
muškáty krásne, tam do okien, do okien.
Keď sa zmráka, prvé hviezdy svietia,
nehou viečok oči prikryjem,
vidím vtáka noci ako vzlieta,
vidím v spánku ako krídlom hladí zem.
A ja snívam, že som sa zas vrátil,
vrátil do minulých dní,
kvety muškátové slnka lúče zláti
a že v záhrade zas sladko sa mi sní.
Pamätám sa ešte na koláče,
nehu rúk, čo prikrývali stôl,
polievali v oknách kvetináče,
vždy mali liek na mladý bôľ.
Niet ho už viac, bože, to sa stáva,
neviem nájsť ten čarokrásny dom,
kde tá drahá striebrosivá hlava
láskavo svietila za oknom, za oknom.
Keď sa stmieva, prvé hviezdy svietia,
nehou viečok oči prikryjem,
vidím vtáka noci ako vzlieta,
vidím v spánku ako krídlom hladí zem.
A ja snívam, mne tak aspoň zdá sa,
kráčam cestou do polí
a tých okien známych muškátová krása,
čo mi kýva z diaľky, tá ma zabolí.
La la la la ....
A ja snívam, mne tak aspoň zdá sa,
kráčam cestou do polí
a tých okien známych muškátová krása,
čo mi kýva z diaľky, tá ma zabolí,
čo mi kýva z diaľky, tá ma zabolí.
|
