Púšťam ťa ^{EF#miC#miH EF#miC#miH E}Vieš vravieť mnoho krásnych ^F#mislov, no v očiach ti iskra ^C#michýba, keď rozmýšľame nad se^Hbou, kde sa asi stala chy^Eba. Spomíname na dni ^F#mikrásne, keď sme boli dokona^C#milí, boli celé plné ^Hvášne, akú rozum nezasta^Eví. Viem, boli to len ^F#mislová, prázdne, celkom vymy^C#mislené, v takých sa lož ľahko ^Hschová, či patrili inej že^Ene? Prázdne slová, prázdne ^F#migestá a už ani žiadne ^C#mičiny, nezapĺňa prázdne ^Hmiesta, tak zbavujem sa našej viny. Dnes púšťam ^Eťa, no tak si ^F#mileť, len ^C#miprosím, nepozeraj ^Hspäť. Tak púšťam ^Eťa, tak let už ^F#mipreč, nájdi ^C#mitú, čo ti vezme ^Hreč. Ja púšťam ^Eťa, už si len ^F#mity, bež ^C#mioproti vánku ^Hslobody. Ja púšťam ^Eťa aj keď to bo^F#milí, no moje ^C#misrdce mi viac nedovo^Hlí, ^E Vieš vravieť mnoho krásnych vecí, no aké slová hoja rany? Ani ticho nevylieči, keď viac nie sme milovaní. Túto bitku nechcem vyhrať, a ty nechceš byť porazený, púšťam ťa no tak sa vytrať, do náručia inej ženy. Dnes púšťam ťa, no tak si leť, len prosím, nepozeraj späť. Tak púšťam ťa, tak let už preč, nájdi tú, čo ti vezme reč. Ja púšťam ťa, už si len ty, bež oproti vánku slobody. Ja púšťam ťa aj keď to bolí, no moje srdce mi viac nedovolí, ^{EF#miC#miH EF#miC#miH} Dnes púšťam ťa, no tak si leť, len prosím, nepozeraj späť. Tak púšťam ťa, tak let už preč, nájdi tú, čo ti vezme reč. Ja púšťam ^Eťa, ^F#miC#miH ja púšťam ^Eťa! ^{F#miC#miH E}