Len povedať, že nám to je ľúto
pre čierne oči a krvácajúce pery.
A je ťažké zabudnúť,
koľko klamstiev sme si povedali.
Och, ako dlho sme vyrastali
predtým než som povedal zbohom,
tak poďme si na ihrisko odrieť kolená.
Nie je to tvoja chyba,
cítiš sa fajn.
Dnes je už príliš neskoro,
cítiš sa zradená,
nemôžeš sa prísť vonku hrať.
Nikdy som to nepočul, nikdy si to slovo nepovedala.
Nikdy som to nepočul, nikdy si to slovo nepovedala.
Strácame teraz hodiny,
na tragédie sme ešte kojenci.
Zase to začnime teraz,
dones nám tvoj nôž.
Ako slnko zapadá,
a príbeh sa predáva,
niekoľko stovák papierov,
tak ťa sledujeme.
Nie je to tvoja chyba,
cítiš sa fajn.
dnes je už príliš neskoro.
Nie je to tvoja chyba,
cítiš sa zradená.
Nemôžeš sa prísť vonku hrať.
Nikdy som to nepočul, nikdy si to slovo nepovedala.
Nikdy som to nepočul, nikdy si to slovo nepovedala.
Tak vystri si ruky vysoko,
nechaj, nech na ne padá dážď
Vyzeráš ako tvoj otec,
odpusťme nášmu otcovi,
tvoj syn sa usmieva,
tak okolo teba ležia ruže...
|