Tam, kde ševelí,
len vánok nesmelý
a v zlatom peli
znie včelí roj.
Na podbielí
spal sen nesmelý,
spali tam dva sny,
sen môj aj tvoj.
Noc prikryla sladké sny dobrou vôňou,
máj hviezdy s jazmínov na nebo dal,
ako vo sne išli sny za violou,
veď jej hlas obmäkčí aj srdcia skál.
Vo sne v ústraní,
pustými ústami,
spolu vážili vôňu slov.
Zo sna pre nehu,
pre nehu bezbrehú,
poslali svojich poslov,
poslov zo snov.
Tam kde ševelí,
len vánok nesmelý
a v zlatom peli
znie včelí roj.
Na podbielí
spal sen nesmelý,
dozreli v jeden sen,
tvoj i môj.
Kto chce vedieť o tom,
čo prišlo potom,
nech vyčká noc
a hľadá vo hviezdach,
ságu o lá lá lá, la lá lá lá,
la láske a jej hrách.
Kto chce vedieť o tom,
čo prišlo potom,
nech vyčká noc
a hľadá vo hviezdach,
ságu o lá lá lá, la lá lá lá,
la láske a jej hrách.
|