Pár sviec,
zopár bledých sviec,
ticho kráča k nám.
Pár sviec,
už chápem
tento čudný sprievod,
tak náhle
už nie si.
Tvoja duša číha,
tak náhle
odchádza
tam k hviezdam.
Sám kráľ
nemohol by viac,
než dotknúť sa ti rúk.
Sám kráľ
by musel na zem boľavú,
pokľaknúť a zúfať
ako ja tu zúfam
a pod viečkom
mlčky stískam
slaných slín.
Pán hviezd
už tieni tvoju drahú tvár,
znie pieseň,
už nie si,
no moje rany tíši
moja láska,
tvoj úsmev,
môj štít.
|
