Máš oči čierne
jak hriešny sen,
poď so mnou,
kúpme si snár.
Pričasto sníva sa mi
s tebou a že sme sami
a vo sne vidím tvoju tvár.
Tie oči sú
more bez brehov,
v tom mori rád
stroskotám.
Vlasy sú temné noci,
blúdim v nich bez pomoci,
vyznač mi cestu,
povedz kam.
Povedz mi Júlia, Júlia, Júlia,
či dodržíš raz to, čo si mi sľúbila,
povedz, či mám sa ťa zľaknúť,
či pred tebou kľaknúť,
či u teba šancu mám.
Ó, moja malá Júlia, Júlia, Júlia,
hľa, na veži už jedenásta odbíja
a ja sa nádeje vzdávam,
šancu pochovávam,
každý deň máš meškanie,
tak, Júlia, to nie.
Máš oči čierne
jak hriešny sen
a na mňa sála
z nich žiar.
Lenže tú hriešnu krásu
vždy platím stratou času,
hodina je ti minút pár.
Tie oči sú
more bez brehov,
v tom mori rád
stroskotám.
Rád stroskotám a hoci,
rád blúdim v temnej noci,
dosť nerád blúdim v noci sám.
Povedz mi Júlia, Júlia, Júlia,
či dodržíš raz to, čo si mi sľúbila,
povedz, či mám sa ťa zľaknúť,
či pred tebou kľaknúť,
či u teba šancu mám.
Ó, moja malá Júlia, Júlia, Júlia,
hľa, na veži už jedenásta odbíja
a ja sa nádeje vzdávam,
šancu pochovávam,
každý deň máš meškanie,
tak, Júlia, to nie.
Povedz mi Júlia, Júlia, Júlia,
či dodržíš raz to, čo si mi sľúbila,
povedz, či mám sa ťa zľaknúť,
či pred tebou kľaknúť,
či u teba šancu mám.
Ó, moja malá Júlia, Júlia, Júlia,
hľa, na veži už jedenásta odbíja
a ja sa nádeje vzdávam,
šancu pochovávam,
každý deň máš meškanie,
tak, Júlia, to nie.
Tak, Júlia, to nie,
tak, Júlia, to nie.
|
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
