Metelica má dnes v hlave,
na tanec ju pozval mráz,
boli spolu na zábave,
obaja sú pod obraz.
Metelica sa len smeje,
mráz by išiel radšej spať,
ona hvízda, on sa chveje,
že ešte raz musí tancovať.
Domovníkom zlosťou horia líca,
v duchu hrešia, máme to my pech,
na chodníky im tá metelica,
stále sype chladný sneh.
Metelica búcha päsťou,
na plech zasnežených striech,
svojím tancom budí mesto
a do očí mu fúka sneh.
Domovníkom zlosťou horia líca,
v duchu hrešia, máme to my pech,
na chodníky im tá metelica,
stále sype chladný sneh.
Metelica búcha päsťou,
na plech zasnežených striech,
svojím tancom budí mesto
a do očí mu fúka sneh.
|
