(orig. v D-dur, čiže Kapo2)
|:C ,Am, Dm, F :|
husle
CJeden niečo rečie,
druhý niečo rečie
Amvšetci niečo riečia,
len ty potočíš
z potoka Dmvypstrúham ti pstruha
z neduhov urobí sa dúha
keď zrak Fotočíš
Vidím, že udica sa údi
a nudista sa nudí
ručičky zas ručia za čas hodinám
fotel je telka, ktorá fotí
potápač Apač čo sa potí
a vôbec všetko je tým,
čo sa hodí nám
R:
CMá-á-ám rád tie chvíle
Amkeď slovami ťa miasť je milé
a Dmna pastvinách bielych laní
Fbudúcnosť si čítať z dlaní
Mám rád tých zopár stehov
keď zošívame rána nehou
roztrhané na sto tónov
dvojhlások a ypsilónov
husle
Koľko rečí vieš,
toľkými môžeš klamať
sypať na ne jemný cukor z rukáva
bozkom ho rozstrelíš po svete
viac to nemáš ani v päte
sladko ti na perách po ňom ostáva
Život mi maľuješ,
ja chcem ti štetce zlámať
aspoň v spánku pohnúť tvojim pokojom
no tebe vôbec nezáleží ako a
kam nám život beží
vysvetľuješ si to stále po svojom
R:
Mám rada, tie krásne chvíle
keď uveriť v lož je milé
a spolu s húfom bielych myší
dopiť víno, ktoré zvýši
Mám rada, tie rána s tebou
keď vylejú sa rieky z brehov
a za oknom vo vlnobití
za vlasy nás vietor chytí
husle
|