Ty otvoriť mi prichádzaš,
máš v rukách zlatý kľúč
a žiara zlatá opriada ťa,
oslnivý lúč.
Si ako zjavenie
a ak nepovieš nie,
ťa zaraz pobozkám,
pobozkám.
Ty hneď v tej chvíli,
si môj milý,
tíško zašepkáš,
ja v tom sa kochám,
že nie socha,
ty ma objímaš.
Kto v takom čase dbá,
že nie si gotická,
či oblá si, či štíhla,
rád ťa mám.
Ty fakt nie si gotická
a nie si z ríše víl
a nie si ani barok ranný,
máš svoj vlastný štýl.
Si ako zjavenie
a ak nepovieš nie,
ťa zaraz pobozkám,
pobozkám.
Ty hneď v tej chvíli,
si môj milý,
tíško zašepkáš,
ja v tom sa kochám,
že nie socha,
ty ma objímaš.
Kto v takom čase dbá,
že nie si gotická,
či oblá si, či štíhla,
rád ťa mám.
Kto v takom čase dbá,
že nie si gotická,
či oblá si, či štíhla,
rád ťa mám.
|
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
