v útrobách zhasnutých lámp
smutná duša bdie
slané slzy máčajú tvár
celú noc aj deň
úder straty nezmyzol
krutý svet sen premohol
chorobou
v duši nastal nemý hlad
po túžbe byť opäť snáď
len s tebou
nevnímam čas
do žíl prúdi mi mráz
v očiach mám tvoju tvár
je tak nevinná
že život nie je fér
tak to teraz už viem
z fotky zostal len rám v kúte sám v kúte sám
V útrobách tých štyroch stien
krehké telo spí
zranitelný úsmev dvoch líc
už sa nevráti
úder straty nezmyzol
krutý svet sen premohol
chorobou
v duši nastal nemý hlad
po túžbe byť opäť snáď
len s tebou
R:
nevnímam čas
do žíl prúdi mi mráz
v očiach mam tvoju tvár
je tak nevinná
že život nie je fér
tak to teraz uz viem
z fotky zostal len rám v kúte sám v kúte sám
nevnímam čas do žíl prúdi mi mráz
v očiach mám tvoju tvár je tak nevinná
že život nie je fér tak to teraz uz viem
z fotky zostal len rám v kúte sám v kúte sám
