|
|
Hromovlad - Bolo i nebolo Hromovlad - Bolo i nebolo |
| Čo sa stalo kto to vie, kto že to rozpovie.
Prastarý dub rodil listie. zelenal sa žil
dýchal mrazom, videl mnoho, rástol z dažďa pil.
Na pokraji lesa stál, mnohým vetrom odolal,
vítal slnko pálivé, tieň svoj ponúkal
útočiskom nevykúpil času veľkou daň
Bolo i nebolo, to čo bolo nie je.
Bolo i nebolo, nikdy viac nebude
Kraj ožiaril mocný blesk, dopadol na zem.
Osud stromu daný bleskom v dreve zahorel
s údmi v ohni padá peň, otriasa sa zem.
Kora v prach sa zmenila bez listia, bez života.
V tele stražcu lesa v ohni zeleň zanikla.
Príroda ho odvrhla, starca zabila.
Bolo i nebolo, to čo bolo nie je.
Bolo i nebolo, nikdy viac nebude. |
| |
Hromovlad:
