Musíš íst, viem, že musíš ísť,
čaro ciest si ťa pýta,
muž vždy má v duši cieľ i púť.
Pobežíš, s nimi pobežíš,
prekročíš mnohé mýta,
ale vieš, čo nemáš zabudnúť.
Keď si sám na palube hviezdy,
svojej hviezdy, keď letíš k výšinám,
keď si sám, nech z neba ti svieti,
ticho znie ti, že ne si sám.
Že ťa mám a jak do obálky,
do tej diaľky lásku ti ukladám,
že ťa mám, tu, na vlne túžby,
veď kto ľúbi, nie je sám.
Keď si sám na palube hviezdy,
svojej hviezdy, keď letíš k výšinám,
keď si sám, nech z neba ti svieti,
ticho znie ti, že ne si sám.
Dlhá púť v očiach , dlhá púť,
biela šatka vo vánku,
či to dá sa zabudnúť.
Keď ťa mám, nevadia nám diaľky,
žiadne diaľky, hory, či oceán.
Keď ťa mám tu na vlne túžby,
ten kto ľúbi, nie je sám. |
Repete:
Repete:
Repete:
Bea Littmannová:
