R: Pozerám na teba cez sklo Nevediac koľko času prešlo Bože, je to ako večnosť Ale nikto Ti nikdy nepovie, že večnosť je ako domov sedíš úplne sám vo svojej hlave Pretože na teba pozerám cez sklo Nevediac koľko času prešlo Viem len, že to je ako večnosť Ale nikto Ti nikdy nepovie, že večnosť je ako domov sedíš úplne sám vo svojej hlave V: Ako sa cítiš? To je tá otázka Zabudol som, že neočakávaš ľahkú odpoveď Keď sa niečo ako duša stáva inicializovaná poskladaná ako papierové postavičky a malé poznámky Nemôžeš očakávať trošku ľudí Takže kým si vonku a dívaš sa dnu Popisuješ čo vidíš Pamätaj, že to na čo čumíš som ja R:Pretože na teba pozerám cez sklo.... V:Koľko z toho je realita? Toľko ku otázke Epidémia manekýnov, kontaminujúc všetko Mysleli sme, že to ide od srdca Ale nikdy nie správne už od začiatku Len počúvaj hluk (nulový a prázdny namiesto hlasov) Predtým, než si povieš Je to len iná scéna Pamätaj, že sa to líši len od toho, čo si už videl R:Pretože na teba pozerám cez sklo.... B:A sú to hviezdy Tie hviezdy, ktoré pre teba svietia A su to hviezdy Tie hviezdy, ktoré Ti klamú! R: /B: