ref. som plný predstáv po ktorých túžim , preto stále okolo krúžim pochop,že si mojim snom vysnívaným no život je pán ,ktorému slúžim..a možno si ťa nezaslúžim ale ty si moja droga a môj vitamín plný som predstáv ,chcem ísť von..budím sa so zlým pocitom.. nechcem už čakať na to čo príde..aj keď viem ,že ma to neobíde.. a ver mi že pocity ťažko ja skrývam.. keď LEN tak ležím a o tebe snívam.. a nešťastný som ,keď sa ja dívam , na tých čo sú šťastný , keď ja taký nebývam.. závidím v duchu všetkým tým..anielom o ktorých sním.. ktorý ma chránia za svetla ,či za tmi..a sú mojimi najlepšími kamarátmi.. som osamelý ako socha , plný predstáv..smútim za každý sen čo sa mi nestal.. za každý den keď mi pekné chvíle odídu..za každý čas ,keď sa naše cesty rozídu.. predstavujem si krajinu plnú kvetov ,jednou vetou ,neviem opísať jak som sa cítil keď som ťa stretol.. prečo sa to začalo meniť v zlo..ľutujem že mi to nevyšlo..a v predstavách vidím tú princeznú..ktorá je blízko . no nechce dnu.. tak ako ľudia vypilujú stromy..aj predstava ma môže zlomiť... a ver tomu..že ma bez problémov zlomí..tá jediná ma má na svedomí.. stále dúfam v zmysle tom..že dospejem k lepším výsledkom.. snívam sny ,ktoré sú tak skutočné..ako ty a neviem čo si počnem.. keď zistím..že to ne-bola pravda..oči mi smútia tu končí sa sranda.. a to ma speje k záveru..že premeškám randevu.. že sa mi dajako prestáva dariť..a že sa budem v predstavách škvariť.. asi si musím všetky veci vážiť...ktoré som nútený osudom zažiť..iná možnosť asi neni , ostanem uväznený v nádejách ,v ktoré neverím ..trápim sa že to nezmením.. musím sa stým zmieriť ale viem..že budem čakať znamenie..aj keď šanca skoro žiadna..poteší ma aj to najmenej.. poteší ma aj to málo.. ,ktoré by za to stálo... a pevne verím,že tak to aj bude kludne..moje srdce nikdy nezabudne.. a neviem si predstaviť,predstavy..ktoré by zmenili tie veci čo sa nestali...a doviedli by ku mne aj šťastie..ktoré v mojich predstavách neustále rastie..a chcem opustiť sen ,lebo viem , že chcem zažiť pekný deň..lepšie ako smútiť nad tým čo stratím..a uvedomovať si veci za ktoré platím..zabudnúť na veci..ktorými ma dráždi ,svedomie a drží ma samého v daždi..a aj keď to nepochopí asi každý.. aj tak ti ďakujem..je to tak navždy