Filozofická
Ja už nechcem spievať žiadnu novú pieseň,
Či je leto, zima, jar, alebo jeseň.
Radšej budem niekde v tráve len tak sedieť,
A pri tom sa snažiť viac o sebe vedieť.
Poznať seba to je viac, než poznať iných,
Treba sa to učiť, kým príde čas hliny.
Hlina to je taká zvláštna tmavá vec,
Keď nás ňou zasypú, vieme, že je koniec.
Koniec bude taký, jak si zaslúžime,
A tak ešte pred tým radšej dobre žime.
Dobrý život, tak to nie je žiadna sranda,
To sa treba vedieť sám na sebe zasmiať.
Smiech zo srdca je syn radosti pravej,
Ak máš takú radosť, tak ži kľudne ďalej.
Vedz, že život je len jeden a je krátky,
Kým príde tá hlina, nesmie zostať prázdny.
Pieseň končí a v tráve bolo krásne,
Isté je len jedno: Každý raz vyhasne.
|
