Nikdy ťa nevidí, hoci mu svietiš.
Vie, že lietaš, no stále nízko letíš.
Robíš všetko, čo chce niekto iný.
S úsmevom rada zakrývaš pocit viny.
To, čo ti druhí nahlas šepkajú.
Svoju hru s tebou fér nehrajú.
A už opäť tá istá búrka.
A ty v nej obyčajná figúrka.
Refrén: Keď v tichu tvoje volanie v diaľke zaniká.
Len svetlo vlaku sa ťa jemne dotýka.
Vo vreci nemá, spútaná.
Uprostred noci na druhý svet poslaná.
Hlboko vo vnútri hasne poslaná viera.
A druhý život s tebou v tebe umiera.
Každý večer je sama doma zatvorená.
Toľkých možností už vopred zbavená.
Zakrývať si uši, tak nech sa páči.
Pozerať do zeme určite nestačí.
Čas rýchlo míňa sa, bolesť a strach.
Na tvoje spomienky pomaly sadá prach.
A už opäť tá istá búrka.
A ty v nej obyčajná figúrka.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵