Gotye: Z času na čas myslím na náš vzťah, ako na to, keď si povedala, že si taká šťastná, že to až neunesieš. Povedal som si, že si pre mňa tá pravá. No keď som bol s tebou, cítil som sa tak osamelo. Bola to láska, bolesť, na ktorú neviem zabudnúť. Môžeš sa oddať určitému typu smútku, ako zmierenie sa s koncom, stále len s koncom... Tak keď sme prišli na to, že náš vzťah už nedáva viac zmysel, povedala si, že ostaneme priateľmi. No pripustím, že som bol rád, že sa to skončilo. No nemusela si ma úplne odpísať, správať sa, akoby medzi nami nikdy nič nebolo a akoby sme si neboli ničím. A ja dokonca nepotrebujem tvoju lásku, no chováš sa ku mne ako k cudzincovi a to je také bezcitné... Nie, nemusela si klesnúť tak hlboko, nechať svojich kamarátov, nech ti odo mňa vezmú všetky veci a potom si zmeniť číslo... Hádam to nemuselo byť, hoci teraz si iba niekto, koho som niekedy poznal. Teraz si iba niekto, koho som niekedy poznal. Teraz si iba niekto, koho som niekedy poznal. Kimbra: Z času na čas myslím na všetky tie chvíle, kedy si ma vytáčal do nepríčetnosti. Časť mňa verí, že to bolo vždy niečo, čomu som bola ja na vine. No nechcem tak žiť..., hľadať skryté významy v každom slove, ktoré povieš... Povedal si, že by si to kľudne dokázal nechať tak a že by som ťa neprichytila, ako si posadnutý niekym, koho si kedysi poznal!!! Gotye: No nemusela si ma úplne odpísať, chovať sa, akoby medzi nami nikdy nič nebolo a akoby sme si neboli ničím. A ja dokonca nepotrebujem tvoju lásku, no chováš sa ku mne ako k cudzincovi a to je také bezcitné... Nie, nemusela si klesnúť tak hlboko, nechať svojich kamarátov, nech ti odo mňa vezmú všetky veci a potom si zmeniť číslo... Hádam to nemuselo byť, hoci teraz si iba niekto, koho som niekedy poznal. Niekedy poznal. Koho som niekedy poznal. Niekedy poznal. Niekto.