*: M^Dáš dlaň, čo hladí, keď bolí, pr^Gázdne sú po známych stoly, z c^Aigariet razí pach tiel, n^Da čas som zas odišiel. 1. V t^Do ráno padol nám dážď, n^Ga slová vzala si plášť, pr^Aáve som spočítal dlh, pr^Denikol k očiam ti lúč, st^Gudený, hrdzavý kľ^Dúč^G.^{D, A} 2. Sem sa už nehodí smiech, biela si, chladná jak sneh, zdobí ma písmeno zet, z drobností staviam si svet, iný mi chceš vymyslieť. 3. Uzdu a sedlo mi dáš, viem to a vymením stráž, cvalom ťa ponesiem sp„ť, raz vpravo, raz vľavo hneď, niet tu čo závidieť. 4. Ráno si posledná z dám, zdobí ma telo a klam a v tvojom tele je hriech, koľkýkrát už vravím "nech!", z tvojich striech topí sa sneh.