Vedľa teba zopár verných, vzadu kráča zástup čiernych. Čierna truhla, čierne šaty, už sa nikdy nenavráti. Modlia sa a nariekajú keď do zeme ho vkladajú.
Keď na mramor svetlo pripli, truhla leží na dne krypty. Chladné telo v dreve zhnije, matka zem zlo z neho zmyje. Už nič dobré neurobí, duša lieta po záhrobí.
Duša vidí blízkych smiať sa, radovať a objímať sa. V tvári smútok v duši radosť, s mŕtvym nemajú viac starosť. Nabaliť sa každý mieni, závet zrazu všetko mení.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵