Keď tiekla krv z rán Tvojich detí na tisíc míľ počul si plač keď vzali si telo Tvojej ženy nič nezmenil o pomoc hlas bol si spútaný hnevom na konci síl a nemal pre koho žiť len slzy a bolesť, bolesť a slzy dlhý čas prázdnoty. Vtedy dali Ti radu prehltni hnev a odpusť kto ale čo stratil si Ti späť dá vráti hry detí nevinný pohľad v očiach nádej a radosť z rodiny a Tvoju ženu matku dvoch detí kto späť Ti dá. Potom len súd zvolaný, aby vyniesol trest, rozsudok je ale výsmechom ešte väčší je tvoj hnev zatínaš päsť aspoň na chvíľu silu Ti dáva moment pomsty tá chvíľa kedy ľutosť nepoznáš smrť za smrť do tela vrahov bezcitne vrážaš svoj mohutný meč konáš spravodlivosť v systéme plnom slabosti. Skončil si sám odporné divadlo máš na rukách krv Ty ale nie si vrah vzali Ti všetko stratiť už nemáš čo prešiel si peklom keď zem vpila Tvojich detí krv. Potom len súd zvolaný aby vyniesol trest rozsudok je ale výsmechom vládne v Tebe hnev zatínaš päsť aspoň na chvíľu silu Ti dáva obraz pomsty tá chvíľa, ktorá ľutosť nepozná smrť za smrť do tela vrahov bezcitne vrazil si mohutný meč nič len spravodlivosť v systéme plnom slabosti.