Píšem tieto slová s úsmevom na perách,
pridlho som stál pri zamknutých dverách.
Ale konečne som našiel už ten správny kľúč
a môžem povedať to čo som chcel z plných pľúc.
V hlave sa mi vytvára jeden rým za rýmom,
poviem čistú pravdu nenahradím ju s inou.
V sedemnástich som našiel zmysel svojho života,
vtedy ešte sen teraz je to moja robota.
Kde sa nemusím pretvarovať môžem byť sám sebou,
nik mi nič nekáže, nikoho nemám nad sebou.
Som tu iba ja a mikrofón, nikto iný,
zachytí každé jedno slovo z mojej slovenčiny.
Stačí mi len potlesk viac ani od vás nechcem,
keď je dobrá reakcia idem na sto percent.
Či si starý, či si mladý nič sa na tom nemení,
pri každom vystúpení sa vďaka vám odbremením.
Spoveď, spoveď, toto je spoveď, vďaka tomu vieš aký som vlastne človek...(2x)
Nikdy som nebol typ na zamestnanca týždňa,
preto som rád, že je rodina na mňa pyšná.
Neviem si predstaviť, čo by som iné robil,
aj vďaka vám som tu a živí ma moje hobby.
Podporovali ste ma už od prvého dema,
som si vedomý, že tú podporu každý nemá.
Tak mama, tata, sestra aj láska,
vďaka, že stojíte pri mne, keď podo mnou praská zem.
To je podstatnejšie jak sláva,
neposral som sa z toho, že ma každý spoznáva.
Uvedomujem si, že som v nablýskanej cele,
ktorá mi výmenou za úspech súkromie zobere.
Na koncertoch vodky, podpisy a fotky,
slečny ktoré chcú stiahnuť dole moje spodky.
Raz príde deň a skončí sa táto šou,
no hudba ostane, splynula s mojou dušou.
Spoveď, spoveď, toto je spoveď, vďaka tomu vieš aký som vlastne človek...(2x)
Končí jedna etapa, začína druhá,
neprajnosť ma zocelila, nie som žiadny chudák.
Už vím, že umelý úsmev je len skrytá nenávisť,
celá naša scéna je jeden veľký mega news.
Každý kydá na každého, aj vo svojej skupine,
raz sa nenávidíme, potom sa zas ľúbime.
Išiel som hlavou proti múru ako prvý,
triezvy nadhľad zvíťazil bez zbytočnej krvi.
A jediné čo si to odnieslo je moja ofina,
som šťastný, že za pár rokov mám na čo spomínať.
Budem v hojdacom kresle vravieť mojim vnukom,
že váš dedo tvoril históriu svojim zvukom.
To boli úprimné slová odo mňa,
vety zo srdca, žiadna umelá forma.
Moja hlava je týmto už voľná,
aj keď chceli nepodarilo sa ma odrovnať.
Spoveď, spoveď, toto je spoveď, vďaka tomu vieš aký som vlastne človek...(2x)
Spoveď, spoveď, vďaka tomu vieš aký som vlastne človek.
Spoveď, spoveď, spoveď, vďaka tomu vieš aký som vlastne človek...
|
Rakby:
Rakby:
Rakby:
Rakby:
