Zbohom láska, môžeš znova písať básne. Zbohom láska, A to je všetko. A teraz bude čo ? Budeme vstávať sami. Tvoje hranice končia tam, kde začínajú moje Presvedčili sme sa: sme ľudia, nie sme stroje Myslela som to s tebou úplne vážne. Je mi zima, Moje dlane sú k tebe vlažné. Tak predsa to prichádza Ja z teba, ty zo mňa pomaly odchádzaš. Možno naozaj svet nekončí tým, že končíme my Zažijeme slávny pokoj s niekým iným, na cudzom území. Vyhnaní zo záhrady pre moje jablká, Asi nie si taký zlý, ani ja taká bezduchá Ako sme sa videli. Gratulujem, muž môj. Konečne môžeš byť dospelý. A keď si predstavím, že už sa ťa nedotknem Hneď sa mi zastaví, vypne sa celá zem Radšej to nesilím. Nehnevaj sa muž môj, nosme, čo sme si našili Príbeh o Rómeovi a Júlii sa končí, vieme Z jedu sa obaja o chvíľu preberieme. Zbohom láska, môžeš znova písať básne. Zbohom láska, A to je všetko.