Znie tichý hlas harmoník,
z brehu dievča kýva,
nie, neodíď námorník,
more vždy kruté býva.
More skrýva smrť na ostrí skál,
blyští sa, láka, tak ako dýka,
ten, kto by sa mora bál
nie je syn námorníka.
Túžba a nádej nás k láske vráti,
tá čajka biela ti chvíle skráti,
láskaj ma dievča, pokým spln svieti,
túžba a nádej sú rybky v sieti.
Vták, nad loďou biely vták,
jak si v snoch mojich krúži,
zrak, zrak padá na maják,
za tebou srdce túži.
Keď hnal víchor na sto divých strún,
praskli laná a príval vzal veslá,
nám na chrbtoch sivých vĺn,
za láskou túžba niesla.
Túžba a nádej nás k láske vráti,
tá čajka biela ti chvíle skráti,
láskaj ma dievča, pokým spln svieti,
túžba a nádej sú rybky v sieti.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵