^DmZ rána nad mestom ^Amdvíha sa opar ^Bmaj7ľahší ako sú ^Gm6moje ^Asny. ^DmTak rada by som si ^Amlíhala k tvojím ^Bmaj7nohám, ^Gm6unavený ^Apocestný. Krídla holubov stierajú slzy padajúce ako kúsky skál. Prúdy turistov kráčajú, fotia si môj kamenný ťažký žiaľ. R: Sme len ^Bbsochy z kameňa, čo sa ^Fmaj7časom nemenia. Srdce kamenné^Gm6 i ramená^{Dm, Dm7} majú ^Bbsochy z kameňa, a smrť ^Fmaj7nič neznamená, je vždy ^Gm6blízka ^Edimi ^A7 vzdialená.