Jedného teplého letného večera na železničnej trati nikam (do prázdna). Stretol som sa s gamblerom; obaja sme boli príliš unavení, aby sme spali. (alebo príliš k spánku unavení?) Tak sme sa striedali v civení von oknom do tmy, až kým nás nuda nepremohla a on začal hovoriť. Povedal: „Synu, žijem z čítania z tvárí ľudí a z tušenia, aké majú karty – spôsobom akým upínajú oči. Takže ak dovolíš, prepáč, ale vidím, že ti došli tromfy (esá). Za chuť tvojej whiskey ti dám nejakú radu.“ Tak som mu podal fľašu a on vypil môj posledný dúšok. Potom si vytiahol cigaretu a požiadal ma o oheň. A v tú noc bolo smrteľné ticho, a jeho tvár stratila všetok výraz. Povedal: „Ak ideš hrať hru, chlapče, musíš sa naučiť hrať ju správne. refren: Musíš vedieť, kedy ich podržať, vedieť kedy ich vyložiť, vedieť kedy odísť a vedieť kedy utekať. Nikdy si nepočítaj peniaze, keď sedíš za stolom. Bude dosť času na počítanie, keď bude po jednaní. Každý gambler vie, že tajomstvo prežitia je vedieť, čo odhodiť a vedieť, čo si ponechať. Lebo každá ruka môže vyhrať a každá ruka môže prehrať. A to najlepšie, v čo môžeš dúfať, je zosnúť v svojom spánku A tak, keď skončil svoju reč, otočil sa dozadu, smerom k oknu. Zahasil špak cigarety a uložil sa na spánok. Tam, niekde v tme, ten gambler, čo narušil večer. Ale v jeho posledných slovách som našiel tromf, eso, ktoré som si mohol ponechať.