Spievam pieseň boľavú,
krvou skropená je tá ich zem,
skôr kým slnko vstáva,
v srdci horí láva,
o mieri sa deťom sníva sen.
Čaká, kým sa rozvidní,
matka únavou tak strápená,
číta len tie vrásky,
pozdrav plný lásky,
Vietnam vie, čo pomoc znamená.
Srdcia nepresvedčí
hlas bômb, lživých rečí,
dlho skúšaná je malá zem,
kým deň skoro vkročí,
hlas bômb sklopí oči,
povedzme si všetci: „Pomáhať ja chcem“.
Dýcha kraj tou ozvenou,
ktorá zosilí každý náš hlas,
potom smelé tváre
hovoria o práve,
komu patrí Vietnam, krásna zem.
Srdcia nepresvedčí
hlas bômb, lživých rečí,
dlho skúšaná je malá zem,
keď deň skoro vkročí,
hlas bômb sklopí oči,
povedzme si všetci: „Pomáhať ja chcem“.
Spievam pieseň boľavú,
krvou skropená je tá ich zem,
skôr kým slnko vstáva,
v srdci horí láva,
o mieri sa deťom sníva sen.
|
Ľubo Belák:
Eva Kostolányiová:
Karol Duchoň:
Jana Kocianová:
