Hoci tento termín sám odmietal, je považovaný za zakladateľa hudobného impresionizmu. Vyvinul veľmi originálny systém harmónie a hudobnej štruktúry, ktorý v mnohých ohľadoch vyjadroval ideály impresionistických a symbolistických maliarov a spisovateľov tej doby.


Vďaka netradičným stupniciam a tonálnym štruktúram je Claude Debussy jedným z najuznávanejších skladateľov konca 19. a začiatku 20. storočia. Dnes (22.8.) si pripomíname 160 rokov od jeho narodenia.

Narodil sa 22. augusta 1862 v chudobnej rodine v mestečku Saint-Germain-en-Laye, ležiacom neďaleko Paríža. Neobyčajný talent pre hru na klavíri preukázal už od svojich siedmich rokov. Ako 11-ročný študovať na parížskom konzervatórium hru na klavíri a kompozíciu. V rokoch 1874 - 1884 získal niekoľko cien, keď napríklad v roku 1884 vyhral so svojou kantátou Márnotratný syn (L'Enfant prodigue) prestížnu Rímsku cenu (Grand Prix de Rome).

Počas štúdia na konzervatóriu prišla ponuka od vplyvnej ruskej patrónky umenia Nadeždy Filaretovny von Meck, ktorá dlhé roky finančne podporovala skladateľa Piotra Iljiča Čajkovského (vzájomne si počas vyše 13 rokov napísali 1210 listov), aby s ňou hral štvorručne na klavíri a súčasne učil aj jej deti. Za rodinou von Meck odišiel v roku 1880 počas prázdnin najskôr do Švajčiarska a Talianska a neskôr do Moskvy, kde sa zoznámil s dielami ruských hudobných skladateľov Modesta Petroviča Musorgského a Alexandra Borodina, ktoré jeho tvorbu značne ovplyvnili, rovnako ako aj hudba nemeckého skladateľa Richarda Wagnera.

Prázdninový pobyt v Moskve sa v roku 1882 stal jeho posledným v rodine von Meck. Zapáčila sa mu totiž dcéra ruskej mecenášky umenia, ktorú požiadal o ruku, čím prekročil vtedajšie zaužívané spoločenské zvyklosti a zdvorilo bol poslaný naspäť do Paríža. Po návrate do metropoly Francúzska sa Debussy zaľúbil do krásnej mladej, ale vydatej speváčky Blanche Vasnierovej, ktorá sa stala inšpiráciou mnohých jeho raných diel. Medzi také patrí aj Svit Luny (Clair de lune), ktorá je jednou z jeho najznámejších skladieb.


Počas svojej aktívnej tvorby, trvajúcej len 25 rokov, neustále nachádzal nové hudobné cesty a tvrdil, že esencia hudby je jeho chlebom a vínom. Je autorom aj opery Pelléas a Melisanda (1902).

Medzi najvýznamnejšie Debussyho diela patrí orchestrálna skladba Faunovo popoludnie (1893), ktorá je inšpirovaná rovnomennou lyrickou básňou Stéphana Mallarmého. Skladba je zmesou jemnej a originálnej inštrumentácie a hormónie spojenou s jemnou erotickou atmosférou básne. Charakteristickým pre skladbu je najmä flautové sólo. Skladba sa stala zlomovým dielom v Debussyho tvorbe, a taktiež medzníkom svetovej hudby 20. storočia.


Debussyho fascinovalo od detstva more, čo sa prejavilo aj v jeho kompozíciách. V roku 1905 mu venoval celú skladbu More (La Mer, skladal ju od roku 1903). Vo svojich posledných dielach, ako napríklad v klavírnych skladbách Čiernobielo (En blanc et noir, 1915) sa rozvetvil do spôsobov kompozície, ktoré sa neskôr rozvinuli v štýloch Igora Fiodoroviča Stravinského a maďarského skladateľa Bélu Bartóka.

Claude Debussy, ktorý obohatil hudbu nezvyčajnými prostriedkami presahujúcimi význam samotného hudobného impresionizmu, zomrel v Paríži 25. marca 1918 na rakovinu hrubého čreva vo veku 55 rokov.


Zdroj: TASR (Hudba.sk, Britannica.com/biography/Claude-Debussy, Biography.com/musician/claude-debussy, Von-meck.org)
      

Súvisiaci interpreti: Claude Debussy