Unikátna hudobná formácia HLASkontraBAS Oktet, ktorú tvoria štyria speváci a štyria kontrabasisti pod vedením Petra Tichého a Ridiny Ahmedovej, vydá 26. apríla vo vydavateľstve Animal Music nový "severský" album s názvom Kaleidoscapes. Nahrávka vznikla minulé leto na Islande a potom na jeseň vo forme spoločnej živej nahrávky v štúdiu Sono Records.
V pôvodných deviatich skladbách album vezme poslucháča na cestu hudobnou krajinou – tajomnou, krehkou, divokou a krásne melancholickou. Jednoducho očarujúcou, rovnako ako sa svet javí cez farebné okuliare kaleidoskopu.
Skladby pre album napísali poprední skladatelia súčasnej hudby z Nórska (Mats Eilertsen, Nils Økland), Islandu (Ragnheiður Gröndal, Pétur Þór Benediktsson), Izraela (Adam Ben Ezra) a Českej republiky (Petr Wajsar, Beata Hlavenková). Zakladatelia formácie, speváčka Ridina Ahmedová a kontrabasista Petr Tichý, prispeli k nahrávke dvoma skladbami, čím zavŕšili svoj pôvodne bláznivý nápad rozšíriť pôvodný dvojčlenný HLASkontraBAS s looperom na osemčlennú zostavu.
Názov albumu vznikol spojením dvoch slov: kaleidoskop a scapes (krajiny). "Tak ako farebné kamene vytvárajú nové a nové vzory tým, že ich prelievajú, tak nalievanie hlasov a kontrabasov vytvára novú krajinu," vysvetľuje Petr Tichý a Ridina Ahmedová dodáva: "Album ma očaruje svojou rozmanitosťou a intenzitou – je to let farebnou krajinou." Zároveň si však speváčka na začiatku položila otázku, či repertoár autorov zo štyroch krajín udrží pokope: "Som nadšená, ako výsledné piesne kombinujú špecifickú a pre mňa krásnu harmóniu oktetu zloženého len z hlasov a basov. Je to obrovské zvukové bohatstvo. Vesmír, ktorý sa neustále mení, ale zároveň zostáva osobitý."
Vďaka podpore Grantov EHP a Nórska prišla od prvotného nápadu intenzívna príprava spolu s autormi, vrátane komponovania, umelecká rezidencia so skladateľmi a séria koncertov na Islande – napríklad v múzeu Herring Era alebo pred islandským prezidentom. "Na začiatku sme sa rozhodli vdýchnuť život nášmu srdcu – uchádzaním sa o nórsky grant, aby sme poskytli podmienky na skúšanie a prípravu albumu v rámci takého veľkého súboru. Vďaka podpore, ktorú sme dostali, sme mohli pozvať aj škandinávskych autorov," hovorí Ridina.
Podľa Petra majú severskí skladatelia iné vnímanie času: "Ich skladby majú pomalšie tempo a vývoj. Všetky sú skôr meditatívne a kontemplatívne. Dúfam, že sa nám podarilo zachytiť ich hĺbku. Tri z nich sú tiež veľmi ovplyvnené folklórnymi melódiami. Obaja zakladatelia formácie oslovili aj českých skladateľov a izraelského hudobníka Adama Bena Ezru, ktorý prispel k celkovej rozmanitosti albumu. "V prípade Adama je dôvod jasný. Dobre spieva, hrá na kontrabas, slučky naživo a je jedným zo svetových špičiek v tejto disciplíne. Beata Hlavenková, jedinečná skladateľka a naša priateľka. Napísala pre nás druhú pieseň. S Petrom Wajsarom sa tiež poznáme už dlho. Tušil som, že pre nás vymyslia niečo iné ako ostatní," vysvetľuje Petr.
Ako zdôrazňuje Ridina, letná rezidencia na Islande bola veľkým prínosom: "Možnosť zažiť takú odlišnú krajinu, aby sme lepšie pochopili hudbu, ktorá tam vznikla, a dokázali ju citlivejšie interpretovať. Bola radosť hrať islandské piesne pre miestnych ľudí vrátane ich prezidenta. Vnímala som to ako poctu tejto fascinujúcej krajine." Pridáva tiež praktický význam: "Piesne sa nehrajú ľahko. Ako čo sa týka formy, tak aj faktu, že vystupovanie v tejto zostave nie je pre nikoho obvyklé. Chce to tréning, všetci sa musíme dobre počúvať a vnímať. Preto je skvelé, že sme mohli zažiť nový repertoár naživo pred odchodom do štúdia."
Album vznikol v štúdiu formou spoločnej živej nahrávky. "Namiesto toho, aby sme brali do rúk jeden nástroj naraz, len sme stáli v kruhu a začali. Vďaka tomu album sprostredkúva ten správny živý pocit," myslí si Ridina a Petr ju dopĺňa: "Ani hlasy, ani kontrabas nemajú pražce ani klávesy. Žiadny pevný bod. Všetko je spojené so všetkým. Jediný spôsob, ako zachovať toto spojenie, bolo zaznamenať všetkých spolu. Znamená to veľmi obmedzené možnosti strihu a postprodukcie, čo vôbec neľutujem. Nahrávka žije a dýcha."
Je to veľmi intenzívna, silná, ale zároveň náročná hudba, ktorej príprava priniesla členom oktetu euforické, ale aj ťažké chvíle. Ridina otvorene priznáva: "Pre mňa bolo najťažšie popasovať sa s piesňou Sensory Mapping od speváčky Raggy Grondal. To bola moja osobná veľká skúška, či ju vôbec dokážem spievať. Prelievala som veľa sĺz. Ale nakoniec si myslím, že to dopadlo dobre. A je to o to krajšie, keď po všetkých ťažkostiach a pochybnostiach počujete, že vznikajúca hudba je krásna, ľahká, slobodná. Že lieta a robí kúzla. Potom si človek povie, že má zmysel prekročiť priepasť a vstúpiť do neistoty."
Pre Petra prišiel najkrajší moment na pódiu v Múzeu éry sleďov v mestečku Siglufjördur: "Prvýkrát som počul piesne, ktoré dovtedy zneli len v mojej predstavivosti v mojej hlave. Bolo to po týždni intenzívnych skúšok na veľkom zvuku v tomto krásnom múzeu. Dojalo ma, že je to vôbec možné, že to nie je len nejaká fatamorgána, ktorú sme naháňali."
Na záver Petr hodnotí dôležitosť celého projektu: "Už sme mali možnosť pracovať na piesňach niekoho iného, ale toto nám určite otvorilo nové obzory. Napríklad autori prišli s takými náročnými kompozíciami, že by som ich pre nás sám nikdy nenapísal tak ťažko."
Pre Ridinu bol projekt výnimočný vo viacerých ohľadoch. "Som v podstate autorka – sólistka. Zvyknem pracovať sama a zrazu som sa stala členkou vokálneho kvarteta. Naučila som sa počúvať druhých a celok. Stručne povedané, skvelá životná škola. Takže aj keď to nebolo ani zďaleka ľahké a veselé, som vďačná za túto skúsenosť."
Informácie a fotografie redakcii Hudba.sk poskytla Markéta Faustová. Správu sme upravili.
