„Mala som byť zdravotnou sestrou. Ale spievanie mi šlo tak ľahko, až som sa preň rozhodla asi z lenivosti. A akosi mám pocit, že spev môže byť liekom, takže stále zostávam pri medicíne,“ hovorí americká speváčka. Zajtra o 20. hodine vystúpi v slávnom kvartete v bratislavskom Divadle Aréna.
Myslíte, že hudba môže robiť ľudí lepšími?
Hudba v ľuďoch prebúdza to najlepšie, čoho sú schopní. Africké kultúry majú s hudbou veľmi priamy vzťah a džezový spev, ktorý je blízky takému čistému vyjadrovaniu, siaha hlboko do ľudí. Keď človek nespieva slová, ale používa hlas, aby vyjadril, čo je v ňom, publikum to vždy cíti a odpovedá mu.
Čo teda chcete povedať, keď spievate?
V speve niekedy nie je ani štipka myšlienky. Niekedy sa prosto nechám unášať hudbou a veziem sa na pocitoch. Keď vyjadrujem samu seba, otváram dvere poslucháčom, aby cítili to isté. Ale oni sa zároveň môžu viezť na celkom iných pocitoch.
Spevák nemusí myslieť?
Niekedy priam chladno kalkuluje. Keď s Manhattan Transfer uvádzame novú skladbu, vtedy rozmýšľam o svojom parte. Lebo v kvartete nespievam len slová, ale noty, ktoré sú jasne napísané. Bez myslenia by sme nedosiahli harmóniu.
Je to ľahšie s hlasom, o ktorom sa hovorí, že je najdokonalejším hudobným nástrojom?
Áno. Keď spievam, nemusím sa vyjadrovať cez nijaké trúby ani prstoklady, jednoducho si pomyslím tón a on je na svete.
A je aj spojenie Manhattan Transfer dokonalé, keď žije už 36 rokov?
Je to zázrak, že sme stále priatelia. Videli sme najlepšie aj najhoršie z každého z nás a isto sme spolu zažili viac radosti ako bolesti. Ale vydržať a vždy sa dohodnúť nebolo jednoduché. Držíme sa demokracie, čo nie je vždy najlepšie riešenie – ako Američanka to isto môžem povedať. Demokracia žerie čas a výsledok, ktorý prinesie, nie je nevyhnutne lepší ako pri diktatúre. Ale naučí spolupracovať a nám nakoniec vždy pomôže láska k harmónii. Keď nám spev ide, zvuk zvoní nad publikom a ono sa chytá, je to dobrý pocit.
