 Legendárny saxofonista David Sanborn na svojom vystúpení osciloval medzi vysokým umením a "výťahovou hudbou". |
nájsť to, čo má rád. A to aj tradične orientovaní poslucháči, ktorí by mohli byť frustrovaní z toho, že v záplave alternatív sa vytráca "čistý džez".
Festival v Bratislavskom PKO otváral mladý, len sedemnásťročný saxofonista Gábor Bolla so svojím kvartetom. Hral ako starý majster, ale z hudby kričala pokora pred tradíciou. John Coltrane, Sony Rollins, Michael Brecker - títo všetci Bollu ovplyvnili, ale neposunuli. Chýbal osobnejší prístup, navyše to celé znelo ako z džezového skanzenu. Je teda otázka, či je fér žiadať superoriginalitu od ešte neplnoletého hráča.
Rakúski Beefólk hrajú etno džez v zaujímavej zostave s akordeónom aj harmonikou. Tiež sú mladí a znamenití hráči, aranžmány sú sofistikované, ale človek sa po chvíli začne pýtať, či je naozaj beznádejne mimo každý hudobník, ktorý nehrá balkánske alebo orientálne motívy. Beefólk ich hrajú tak trochu v prvom pláne.
Švédsky trombonista a spevák Nils Landgren si priviedol svoj Funk Unit s dvoma klávesistami, saxofonistom a trubkárkou, ktorá aj skvele spievala, a raperom. Ich funková show sa nevtierala pod kožu, ako keď hrajú túto hudbu čierni Američania, ale potešila. Skladby boli neuveriteľné cover verzie skupiny ABBA, aj keď niekedy ich prezradil iba text. Všetko bolo v poriadku, len Bratislava je zvyknutá na iných basistov ako Thobias Gabrielsson. To, čo predviedol vo svojom rozpačitom, ale o to dlhšom sóle, prezrádzalo, že keby prišiel hrať do Funk Unit Juraj Griglák alebo Martin Gašpar, kapela by narástla o päťdesiat percent a bola by to skutočná katarzia.
Američan David Sanborn je človek, ktorý zmenil saxofónový zvuk. Veľkú popularitu si získal ťahanými výškami či nástojčivými vzlykmi. Sanbornov inteligentný pop jazz potom už len devalvovali ľudia ako Kenny G. Sanborn však v piatok očividne nevedel, či sa má prezentovať ako ťažký umelec, alebo hráč výťahovej hudby - po sľubnom dravom začiatku skĺzol ku tklivej komercii. Kapela hrala ohromne, úžasný bol legendárny perkusionista - senior Don Alias. Ale energia akoby sa vytratila v páčivých kudrlinkách.
Sobotný večer sa opäť začal v tradičnom džezovom duchu - slovenský barytónsaxofonista Erik Rothenstein predstavil svoj medzinárodný Rainbow Project. Koňom festivalu bolo určite vystúpenie britského trubkára a speváka Abrama Wilsona. Noblesne groovujúca akustická kapela hrala veľmi moderne, pôsobivé aranžmány využívali zvuk alt- a tenorsaxofónu. Wilson je plnokrvný, živočíšny trubkár a vynikajúci spevák. Akustický jazz akoby prežíval renesanciu, vie sa prihovoriť nevšednou silou. Abram Wilson a jeho kapela zapôsobili ako nádejné zjavenie a dôkaz, že džez ešte očividne má čo povedať. Sobotňajší večer vyvrcholil vystúpením saxofonistu Pee Wee Ellisa v duchu komorného, opäť klubového funky.
Prvé dva večery Bratislavských jazzových dní nepriniesli žiadne vystúpenie, na ktoré by sme spomínali do smrti, ale určite neboli sklamaním.
 Britský trubkár a spevák Abram Wilson narodený v USA bol dôkazom, že akustický džez ešte nezosenilnel. FOTO PRE SME - MICHAL BURZA |
