LEPROUS - Bilateral

LEPROUS - Bilateral

LEPROUS - Bilateral

LEPROUS - Bilateral

Počúvať tento album v podstate súbežne so sledovaním neuveriteľných správ z Osla a ostrova Utöya bola naozaj zaujímavá skúsenosť. Jedna krajina, dva výsledky mozgovej činnosti jej obyvateľov. Psychopatické vyčínanie a umelecká vypoveď hladiaca dušu. Šokujúce protiklady prazvláštneho tohtoročného leta.

Sprievodná kapela Ihsahna na predchádzajúcom Brutal Assaulte a pre fajnšmekrov už dávnejšie hýčkaný klenot – najmä vďaka výbornému debutu „Tall Poppy Syndrome“. Nórski mladíci LEPROUS samozrejme nie sú žiadnou neznámou, no ich skutočne veľké chvíle prichádzajú až teraz, s druhým albumom „Bilateral“. Predzvesťou výrazného tresku mohol byť už dávnejšie avizovaný obal z dielne kultového Jeffa Jordana. Presne v intenciách jeho vizuálnych šialeností pre THE MARS VOLTA, ani v prípade severského klenotu neponechal nič na náhodu. Na každý album s hríbikmi sa odteraz autor týchto riadkov pozerá ako na potenciálny klenot.

LEPROUS

LEPROUS na svojej novinke pracujú so šokujúco pestrým hudobným prejavom. Je až neuveriteľné, ako ľahko a s akým šarmom sa dá švenknúť z avantgardného black metalu, cez progresívny rock sedemdesiatych rokov a najmodernejšie djentové postupy až k upokojujúcej polohe v štýle „Damnation” z magických čias mocných OPETH. Mimochodom, ak si náhodou nový album od LEPROUS vypočul Mikael Åkerfeldt, naplno musel precítiť ťažobu hodenej rukavice. Rád by som sa mýlil, ale tohto pytliaka zo svojich rybníkov Švédi len tak ľahko nevystrnadia.

Vrcholy nahrávky? Celé desiatky. Ba čo viac, každá minúta albumu prináša niekoľkonásobným počúvaním nové a nové inšpiratívne podnety. V skvostnej „Thorn“ sa neviete nabažiť blackmetalových disharmónií a hosťujúceho havranieho škreku Mr. Ihsahna (na albume spolupracoval aj ako producent). Ľahkosťou nadýchaná „Mediocrity Wins“ prekvapí rapovou vsuvkou v duchu RUSH z čias „Roll The Bones“, aby ako celok dokonalým spôsobom tešila fanúšikov PORCUPINE TREE. Spevácke kvality skvelého Einara Solberga vás sprevádzajú celým albumom, ale čo stvára v parádnom refréne hymnickej „Mb. Indifferentia“, to nenechá v pokojnej polohe ani jeden chĺpok na tele.

LEPROUS

Ak sme spomínali šokujúcu pestrosť hudobného prejavu, jedným dychom treba doplniť ešte prekvapujúcejšiu ucelenosť diela, aranžérsku konzistentnosť, pocitovú jednoliatosť. Prechody desaťročiami vývoja rockovej hudby sa tu dejú akoby mimovoľne, prirodzene, nenútene – poslucháč rozhodne nedostáva facky v štýle eklektických šialencov IWRESTLEDABEARONCE. Svoje hudobné preferencie siahajúce od Michaela Jacksona, cez Milesa Davisa až po MESHUGGAH pretavujú nórski fešáci do vlastnej muziky naozaj citlivým, vkusným spôsobom.

Muzikantský fortieľ ako najpevnejší základ. Citlivé čerpanie zo slávnej minulosti, profesionálne uchopenie súčasnosti a neustále hľadanie nových a nových zaujímavých cestičiek. Na tejto nahrávke je všetko. LEPROUS vydali album, na ktorom si nájde to svoje každý priaznivec inteligentnej rockovej a metalovej muziky. LEPROUS nahrali soundtrack k letu 2011 a krásnym spôsobom tak vyvážili všetky tie čudné veci, ktoré sa dejú okolo nás. Skutoční umelci.

LEPROUS

 36

Rudi

Verdikt

Prvá tohtoročná desiatka. Neviem, čo iné by si ju zaslúžilo.

Hodnocení

Autor
10 / 10
Redakce
7 / 10
Čtenáři
8,6 / 10

Další informace

Stopáž: 58:05

Produkce: Jens Bogren
Studio: Fascination Street

www.leprous.net

Sestava

Skladby

  1. Bilateral
  2. Forced Entry
  3. Restless
  4. Thorn
  5. Mb. Indifferentia
  6. Waste Of Air
  7. Mediocrity Wins
  8. Cryptogenic Desires
  9. Acquired Taste
  10. Painful Detour

Diskografie

Malina (2017)
Live At Rockefeller Music Hall (2016)
The Congregation (2015)
Coal (2013)
Bilateral (2011)
Tall Poppy Syndrome (2009)
Aeolia (Demo CD) (2006)
Silent Waters (Demo EP) (2004)

Jiné pohledy

8 / 10
Tohle album je výborné, bohužel se mi ještě tolik nedostalo pod kůži. Avšak silné hřmění potenciálu na vyšší bodový zisk je už těď znatelně cítit.

Takto to nechávám zatím pouze za osm s tím, že s každým okamžikem nového poslechu otevírám dveře do útulného hudebního krásna nemajícího větších vad na kráse.

Škoda, že to Rudi vybalil netradičně brzo, mohl jsem ještě vylepšit redakční skóre. Takhle jsou pořád obě nohy na zemi a to je možná škoda.
Subeer | 31. srpna 2011

 

6 / 10
Ihsahn tuto kapelu rád přibírá jako support na vystoupení a nejspíš ví moc dobře proč. Obě skupiny/hudebníci se snaží o progresi modernějšího střihu a vůbec hudbu pro „náročnější“ publikum.

Ale zatímco u Ihsahna obecně mám problém „jen“ s jeho nezkrotnou a notně křečovitou touhou „dělat umění“, která má za následek místy až nesnesitelnou samoúčelnost, u téhle nahrávky snad se vším. Ano, je to celkem solidně vyprodukované a zahrané, to je snad standard zaručující dobrý produkt, celkem zvládnutou řemeslnou práci, přinejlepším lehce nadprůměrnou nahávku. A teď k přidané hodnotě, kterou jsem nezaznamenal. Originality nacházím stopové množství, protože polepit několik vlivů vedle sebe samo o sobě mi nijak originální nepřijde, ty lepší pasáže/skladby mi přišly jako opakování již někdy dřívě někým jiným vyřčeného, to horší jako vata. A o tom, jak bezúčelná mi občas přijde kompozice skladeb, se raději rozepisovat nebudu. Za ještě slušných s přimhouřeným okem:
Naathir | 30. srpna 2011