Svetová, česká aj slovenská premiéra. To všetko stihne Ľubica Malachovská Čekovská za necelý týždeň. Po dvoch večeroch na festivale Pražská jar jej budú patriť dva večery v Slovenskej filharmónii.
Maurice Ravel, César Franck, Ľubica Čekovská. Hudba týchto skladateľov zaznie na dvojici koncertov, ktoré sú zajtra a v piatok v Slovenskej filharmónii. S rovnakým programom bol pred pár dňami náš orchester na festivaloch Janáčkův máj v Ostrave aj na Pražskej jari.
Husle a orchester
„Bolo to skvelé vystúpenie, Augustin Dumay aj Slovenská filharmónia hrali veľmi dobre. Som nesmierne šťastná, že som mohla spolupracovať s hviezdou, ako je on,“ vraví po návrate z Prahy skladateľka Ľubica Čekovská.
S renomovaným francúzskym sólistom, ktorý hrá jej Koncert pre husle a orchester niekoľkokrát za sebou, sa spoznala v roku 2005. Šesťdesiatnik Dumay je vyťažený interpret, ktorého objavil ešte dirigent Herbert von Karajan. Príležitosť na spoluprácu s ním prišla až vďaka Pražskej jari, ktorá má „francúzsky ročník“.
„Uchvátil ma brilantnou hrou, krištáľovou intonáciou a nadhľadom. Nie je hudobník-dravec či ’športovec’, ktorý hudbu vníma predovšetkým cez technickú ekvilibristiku. Cítiť množstvo rôznych autorov a hudieb, ktorí prešli jeho rukami,“ hovorí Čekovská.
Jej koncert mal svetovú premiéru predvlani v Nemecku, kde ho hral Milan Paľa. Francúzsky huslista ho však teraz predvedie niekoľkokrát a nemusí to byť naposledy: „Vypýtal si aj klavírny výťah, ktorý sa volá Duo concertante, takže skladba existuje v dvoch verziách. Hovoril mi: Dúfam, že to nebude ako s väčšinou súčasnej hudby – že prvýkrát je zároveň poslednýkrát, keď ju hráte.“
Koncert pre husle a orchester má osemnásť minút, autorka ho skomponovala ako jednu vlnu v troch dieloch, ktoré nasledujú bez prestávky. Podľa nej ide o veľmi expresívnu skladbu, považuje ju za modernú hudbu s prvkami tradície. Husľový part je rovnocenný orchestru, no v kadencii krátko pred záverom je priestor ukázať virtuozitu.
Hrávaná autorka
Kým zajtra a v piatok v bratislavskej Redute sa mladá skladateľka ocitne vo francúzskej spoločnosti, v Česku jej hudba znela aj so skladbami Liszta a Beethovena. Ešte pred „symfonickým“ koncertom mala totiž Pražská jar v programe recitál amerického pianistu Garricka Ohlssona. Ten uviedol aj Štyri vety, Čekovskej komornú kompozíciu na objednávku Terezín Music Foundation.
„Je nutné uvedomiť si, že vo vojne sme stratili celú generáciu európskych skladateľov. Fakt, že na to niekto upozorňuje a snaží sa ich hudbu pripomenúť, mi príde obdivuhodný. Zároveň chcem hrať súčasnú hudbu, lebo viem, ako komplikovane sa niekedy rodí,“ povedal v rozhovore pre české médiá americký klavirista.
Na rozdiel od iných skladateľov sa Ľubica Čekovská nemôže sťažovať na nezáujem o svoju tvorbu. Nie je to prvá ani posledná spolupráca s týmto orchestrom ani s renomovaným českým festivalom. Vlani na Pražskej jari zaznela jej skladba Lux tenebris pre trúbku a organ, v roku 2006 tam Slovenská filharmónia priviezla Adorations.
V lete jej hudbu budete môcť počuť aj na Festivale peknej hudby v Banskej Štiavnici, kde má mať profilový večer, a potom už sa naplno sústredí na novembrovú premiéru opery Dorian Gray v Slovenskom národnom divadle.
