Al Di Meola je meno, vzbudzujúce rešpekt už desaťročia. Gitarový mág sa narodil v roku 1954, už začiatkom 70. rokov nahradil Billa Connorsa v slávnej skupine Chicka Coreu Return To Forever. Táto zostava bola veľmi úspešná a Di Meolu katapultovala na sólovú dráhu. Hyperhviezdny status si potvrdil v akustickom gitarovom triu s Johnom McLaughlinom a Pacom DeLuciom (kto by si nepamätal na legendárny album Friday Night In San Francisco?).
V poslednom čase je Al Di Meola menej čitateľný ako jeho gitaristickí kolegovia McLaughlin, Pat Metheny, John Scofield, Mike Stern či Bill Frisell. Človek má pocit, že ho nevie poriadne uchopiť a pochopiť. Odpoveďou na takéto pochybnosti by mal byť podľa všetkého nový album. Jeho názov v preklade znie „Dôsledky chaosu“. Ktovie, o akom chaose Di Meola hovorí, lebo jeho hudba bola vždy čistá, ušľachtilá a ani táto nahrávka nie je výnimkou.
Nálepka na cédečku zdôrazňuje, že je to jeho „return to his solid-body electric guitar“, teda k „plnej“ drevenej elektrickej gitare (predtým hral niekoľko rokov na džezovej dutej – lubovej gitare, čo ovplyvňuje nielen tón, ale aj spôsob hry). Gitarista nenechal nič na náhodu, pozval si na nahrávanie esá ako klaviristu Chicka Coreu, bubeníka Steva Gadda, klávesistu Barryho Milesa či basistu Johna Patitucciho. Album obsahuje uhladenú, pestrofarebnú hudbu, vzrušenie však treba hľadať na inej adrese.
S chaosom sa teda Di Meola očividne vyrovnal tak dôkladne, že po ňom neostal ani smrad. Táto hudba plynie krásne, až popdžezovo, akustické zvuky sú zmiešané s elektrickými v tom správnom pomere. Al Di Meola pôsobí ako ušľachtilý vyslanec z iných svetov a my, hriešni, v nej márne hľadáme aspoň trochu krvi, potu a sĺz. No inak fajn. Ako ultrainteligentný podmaz ku všetkému možnému je toto CD ako stvorené. A dokonca ja na sústredené počúvanie, ak sa zmierite s tým, že vás nehodí o zem.
