Žilinský Večerník

19. apríl 2024 | Jela
| 6°C

Hudobná

Zuzana Smatanová: Som nevyliečiteľne tvorivý a neposedný človek

Obľúbená slovenská speváčka Zuzana Smatanová trávi leto so svojimi fanúšikmi na festivaloch. Okrem spievania im však v poslednom čase ponúkla viac. Ručne vyrábala kožené náramky. A najnovšie vytvorila kovové odznaky, ktorým navrhla vlastný dizajn.

11.08.2017 | 11:10

Je leto, koncertná sezóna v plnom prúde. Má taká úspešná speváč­ka ako vy vôbec čas aj na iné let­né aktivity? Vyjdete si napríklad k moru, do hôr, na kúpalisko?
Určite na také aktivity čas mám, pretože si ho cielene viem urobiť. Som sama sebe pánom, takže keď sa rozhodnem niekam odísť na pár dní alebo na týždeň, oznámim manažérovi, aby mi na konkrétny termín nebookoval koncerty. Všet­ko sa dá, keď sa chce. V každom prípade, leto naozaj vždy venujem festivalom, fanúšikom a dovolen­ky väčšinou presúvam na jeseň. Minulý rok som takto na jeseň odišla do Nórska.

Pre svojich fanúšikov robíte nie­čo naviac. Okrem koncertov, albumov a nových piesní ste im napríklad priniesli aj ručne ro­bené kožené náramky. Ako vám skrsol tento nápad? A neplánujete ich robiť znovu? Záujem o ne bol veľký...
Tento nápad mi skrsol v hlave veľ­mi prirodzene, pretože ja sama som nosila náramky ako niečo osobné alebo ako pekný doplnok. Ľudia mi veľmi často písali a píšu, že sa im mnohé moje pesničky spájajú s ich životnými udalosťami a mne vtedy napadlo urobiť malú sériu náramkov s názvami mojich pesničiek, ktoré zároveň v sebe nesú isté motto a odkaz, aby si ich mohli ľudia nosiť všade so se­bou alebo podarovať druhému. Zvizualizovala som si svoju pred­stavu, zohnala potrebný materiál a vyrobila som pár kusov na test, či to vôbec niekoho osloví. Abso­lútne som nečakala takú masovú odozvu a záujem. Vtedy sa naozaj rozbehla veľkovýroba (úsmev). Vy­rábala som ich všetky ručne viac ako dva roky. Vždy, keď som prišla z koncertov domov, sadla som si za stôl, obklopila som sa šnúrka­mi a korálkami a pekne postupne písala, navliekala a zaväzovala. Venovala som im veľmi veľa času, niekedy aj do neskorej noci, až som si povedala, že je toho už na mňa veľa. Záujem stále bol a mňa neuveriteľne tešilo, keď som stretla človeka, ktorý mal na ruke môj náramok, ale povedala som si, že je potrebné vedieť, kedy skon­čiť a ten čas prirodzene prišiel. K výrobe sa už nevrátim, verím, že mojich fanúšikov oslovím zase niečím novým.

Najnovšie ponúkate kovové od­znaky – jeleňa a stromy k vašej úspešnej piesni Horou. Prečo ste sa rozhodli pre odznaky a kto na­vrhol dizajn?
Rovnako to bol môj nápad urobiť niečo malé, osobné, čo pre mňa symbolizuje lásku k prírode ako samotná pesnička. Rôzne odzna­ky si tiež občas pripnem na sako, preto som si navrhla vlastný di­zajn stromov a jeleňa a dala ich vyrobiť.

Máte už nápad na ďalšie darče­ky, ktoré by ste svojim fanúšikom mohli ponúknuť?
Prirodzene, vždy uvažujem nad niečím novým, ale nikdy o tom prekvapení dopredu nerozprávam (úsmev).

Často komunikujete so svojimi fa­núšikmi aj prostredníctvom vašej stránky, kde sa im prihovárate cez zápisník, resp. notes. Naposledy ste písali, že všetky sociálne spo­jenia so svetom ste dobrovoľne preložili na druhú koľaj a venujete sa najmä sebe, ľuďom okolo vás a užívate si všetko reálne, čo vás obklopuje. Čím to je? Čo sa stalo? Prečo to náhle „odstrihnutie sa“ z virtuálneho sveta?
Myslím, že to „odstrihnutie sa“ nebolo také náhle, začalo už nie­kedy koncom minulého roka. Jed­noducho som pochopila, že visieť denne na sociálnych sieťach ab­solútne nie je pre mňa. Nie som ten typ človeka, ktorý potrebuje dať svetu denne o sebe vedieť, že má napr. práve pred sebou tanier špagiet, že je práve v plavkách pri mori s drinkom v ruke alebo si urobí „selfie“ v kúpeľni, možno len preto, aby si udržal pozornosť všetkých svojich sledovateľov.
Sociálne siete sú zlodej času a ži­vot okolo tak rýchlo uteká. Ro­zumiem, že sú veľkou súčasťou dnešného sveta a špeciálne je od nich závislá mladá generácia, no okrem času kradnú človeku aj tvo­rivosť a sústredenie. Ja nechcem byť otrokom sociálnej siete, všetko treba brať s mierou, a preto som sa rozhodla venovať sa viac sebe, svojmu umeniu, veciam, ktoré sú pre mňa naozaj dôležité a sociálnu sieť využívať iba ako informačný kanál o mojej hudbe, koncertoch a o tom, v čom vidím zmysel.

Ešte koncom minulého roka ste získali ocenenie Identifikačný kód Slovenska. Čo pre vás toto ocene­nie znamená?
Je to pre mňa, samozrejme, veľ­ká česť. Toto ocenenie už získali mnohé významné osobnosti našej kultúry a nikdy by mi nenapadlo, že je čas, aby som ho dostala aj ja. Úprimne a veľmi skromne som ho prijala a som zaň veľmi vďačná.

Fanúšikovia chcú isto vedieť, čo nové môžeme od vás očakávať. Novú pieseň alebo nebodaj nový album? Chystáte v najbližšej dobe niečo pre nich?
Zatiaľ nechystám nič špeciálne. Som v období, keď potrebujem vnútorne oddychovať a užívať si to, čo práve žijem a prežívam. Rozhliadam sa a uvidím, čo bude, pretože si chcem na všetko nové nechať potrebný čas. Rozhodne ale nesedím so založenými ruka­mi. Stále veľa koncertujem, občas som za klavírom alebo s gitarou v ruke a zapisujem si texty. Som nevyliečiteľne tvorivý a neposed­ný človek, bez takýchto kreatív­nych chvíľ by som skrátka nevede­la existovať.

Foto: Archív speváčky/Jakub Gulyás

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod