Vyšiel začiatkom októbra. Okrem najväčších hitov skupiny obsahuje aj raritné a živé nahrávky niektorých pesničiek a tiež štyri nové skladby. Skupina si načas dá koncertnú pauzu a jej spevák Ivan Tásler sa chystá do Austrálie.
Spolu s Verou Wisterovou chcete odcestovať do Austrálie a pripraviť tam hudobno-televízny projekt. Prezradíte viac?
Pracujem na ňom v tejto chvíli, v týchto dňoch a viem o tom ešte veľmi málo. Viem, že chcem zažiť dobrodružstvo. Vyzerá to tak, že do projektu budem musieť investovať aj svoje peniaze. Čiže nie je to len nejaká „srandička“, ale môžem sa aj popáliť. Základ je ten, že chcem zažiť niečo nové.
V čom bude projekt hudobný?
Rozhodol som sa k nemu vytvoriť soundtrack. Môžme ho nazvať aj mojou ďalšou sólovou platňou. Čiže v tejto chvíli dosť vážne uvažujem, že k niečomu takému dôjde.
Váš odchod do Austrálie znamená pauzu pre IMT Smile?
Koncertnú určite. Po vyše tridsiatich koncertoch sme sa rozhodli, že je to najrozumnejšie riešenie. Na chvíľu si koncertne oddýchnuť. Treba aj oddychovať. Aspoň ja som zo šnúry k albumu Exotica dosť vyčerpaný. Takže koncertná činnosť IMT Smile je pozastavená určite až do jari.
Kedy ste si uvedomili, že hudba, ktorú robíte, má u ľudí naozaj ohlas?
Spomínam si dosť dobre, keď sa pesnička Nepoznám objavila v éteri. Dosť silne vybehla do slovenských rádií. Vtedy som mal jednoznačný pocit, že už to začalo, už je to tu. Bol som veľmi rád, že sa nám to akoby podarilo, aj keď sme boli ešte len na začiatku.
Čo vás počas desiatich rokov na scéne najviac sklamalo, či už osobne alebo ako skupinu IMT Smile?
Možno mojím osobným sklamaním bolo jemné nepochopenie mojej sólovej platne. Bola to jediná platňa, na ktorú ľudia reagovali kladne možno až rok alebo dva po jej vydaní. Mal som pocit, že bola jemne nepochopená. Nedá sa však povedať, že by som sa preto obzvlášť trápil. Skôr hovorím o takom svojom pocite.
Má skupina IMT Smile nasledovníkov, ktorí idú v jej šľapajach?
Myslím si, že nie, ani by som tomu nebol rád. Skôr sa snažím ľuďom povedať, aby sa trošku odlíšili. Naposledy som to pred časom hovoril Bystríkovi, že sa trošku na mňa podobá a mal by s tým niečo robiť.
Začiatkom októbra ste vydali dvojalbum Diamant. Prečo práve Diamant?
Súvisí to aj s novou pesničkou, ktorá na platni je. Dlho som hľadal slovo, ktoré by album vystihovalo. Keď mi Vlado Krausz poslal text k skladbe Diamant, tak som vedel: Áno, to je to slovo! Naozajstný diamant na slovenskej scéne. Samozrejme, treba to brať aj ironicky a s istým nadhľadom. Názov Diamant mi však pre tento album pripadal výstižný.
Podľa čoho ste vyberali pesničky na album?
Prvé cédečko bolo, aspoň pre mňa, úplne jasné. Snažil som sa vybrať to najlepšie, pesničky, ktoré najviac uspeli, mali dobré videoklipy, ohlas u fanúšikov. Iné to bolo s b-stranou. Tam som sa snažil nájsť najzaujímavejšie raritné nahrávky. Aby to nebolo len dodatočné cédečko, ale aby tiež malo svoju váhu.
Nechceli ste namiesto hitov zviditeľniť aj menej povšimnuté pesničky z jednotlivých albumov, ktoré napríklad neboli singlami?
Aj áno. Ale poznáte nosič, na ktorý by sa vybrali menej úspešné nahrávky? Niektoré pesničky majú zostať „utajené“. V tom je možno aj ich čaro, že sú neobjavené. Jednotliví ľudia si ich objavia sami pre seba. Vo vydavateľstve sme neboli tlačení k tomu, že by sme mali zaradiť takú alebo onakú pesničku. Po tejto stránke sme mali vždy absolútnu slobodu.
Získala si skupina IMT Smile počas svojho pôsobenia medzi hudobníkmi aj nepriateľov?
Neviem, či nepriateľov. Určite nejakých neprajníkov máme. Tak to asi má byť. Niektorým sa páči, že niekomu som úplne protivný. Tak to je. Zvykol som si, že nie všetkým môžem vyhovieť. Ale že by sme mali vyslovene nepriateľov, o tom neviem. Nikdy som to takto necítil. Mali sme konflikty s rôznymi ľuďmi, že by to však išlo do nepriateľstva, alebo by sme si začali robiť zle, to nie.
