Patríte medzi najhranejších slovenských intepretov, ako sa vám podarilo preraziť do rádií?
„Mali sme dobrú pesničku Hey Now, to je všetko. Ak sa ľuďom páči, nie je dôvod, prečo by ju nemali hrať.“
Ako ste hudobných dramaturgov v rádiách presvedčili pustiť ju?
„Náš manažér ponúkol Hey Now rádiám, ich dramaturgov zrejme oslovila a začali ju hrať. Prvé dve piesne sa skoro vôbec nehrali. Nestretol som sa s tým, že by to fungovalo na princípe známostí.“
Žiaden známy vám teda nepomohol?
„Myslím, že známosti v rádiách nefungujú. Úspech od toho nezávisí. Rádiá potrebujú mať svojich poslucháčov a je na dramaturgoch, akú hudbu vyberú.“
Čo hovoríte na návrh, aby rádiá hrali 30 percent slovenskej hudby?
„U nás sa hrá príliš veľa zahraničnej tvorby, mohlo by to prospieť slovenskej hudbe. Ale v akých percentách, či 30, alebo 80, je ťažké povedať. Netreba sa hanbiť za to, čo tu máme. Je tu veľa dobrých interpretov, ktorí by mali dostať priestor.“
Ako vám pomohlo, že vás rádiá hrajú?
„Veľmi. Ľudia nás poznajú, chodia na naše koncerty, volajú nás na festivaly. Zviditeľniť sa môžete iba cez rádiá či televízie, cez internet je menší dosah na poslucháča. Kapely nemôžu zavesiť pieseň na bilbord, asi by to tam nehralo.“
Ako vnímate, že rádiá väčšinou hrajú tých istých domácich tvorcov?
„Je to podobné ako v zahraničí. Ak stále hrajú Rihannu, robia to preto, že si ju ľudia obľúbili a chcú im vyhovieť. Tu skôr chýbajú rádiá špecializujúce sa na určitý hudobný žáner.“