Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky oznámilo 9. novembra 1989 obyvateľom túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. To viedlo prakticky k "masovému útoku" občanov bývalej NDR na pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou a priechody do západnej časti Berlína, takže pohraničníci nakoniec rezignovali aj na formálnu kontrolu cestovných dokladov.
Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín vrátane bývalého Československa. Po tom, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Berlínsky múr sa začal búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka rozdeleného od konca druhej svetovej vojny.
Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých komunistami na tomto opevnení medzi rokmi 1961-1989. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy.
Hans-Hermann Hertle a jeho spolupracovníci z Výskumného centra pre modernú históriu v Potsdame po dlhoročnom výskume zistili, že celkový počet ľudí, ktorí boli zastrelení alebo spáchali samovraždu pri pokuse o útek, je 99. Zvyšok tvoria pohraniční strážcovia zabití pri výkone povolania a 27 ľudí tak zo Západu, ako i z Východu, ktorí boli zastrelení či spáchali samovraždu v súvislosti s múrom, aj keď sa nepokúšali utiecť z komunistickej zóny.
Berlínsky múr postavili 13. augusta 1961 za účelom upevniť separáciu Západného a Východného Berlína a zabrániť obyvateľom východnej časti v úteku na západ.
Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946.
Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v Nemeckej demokratickej republike vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov. Začiatkom roku 1961 opustila východnú časť mesta približne tisícka ľudí denne.
Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo po konzultáciách a stretnutiach najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve.
V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie - Berlínsky múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov a až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti.